Kuhnová, Daniela - Kardosová, Ľubomíra (szerk.): Rómska Kultúra na Slovensku v 21. storoči (Dunaszerdahely, 2004)
Viliam Zeman: Rekodifikácia a štandardizácia rómskeho jazyka
28 ca oo "O 'ccs CD CD CD> Oľtzí E o d d d E "o. co o DiC CD '"cČ3DíC CO cqE "(D'O ^— CDCD CO Q. komunity uložené vypracovať „Informatívnu správu o stave príprav rekodífikácie rómskeho jazyka", ktorá mala predovšetkým ukázať dôležitosť používania rómskeho jazyka. Ak si má teda ktorákoľvek národnosť či etnická skupina v danom štáte v plnom rozsahu plniť svoje úlohy ako integrovaná súčasť spoločností, musí mať možnosť naplno sa rozvinúť. Musí sa o to predovšetkým sama pričiniť, musí integrovať seba, ale je aj v záujme ostatných súčastí spoločností umožniť jej to, a ak treba pomôcť jej. Na tomto základe sa uskutočnilo 12.10. 2001 pracovné stretnutie jazykovej komisie pri Sekretariáte splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Rôznorodosť a díalektovosť rómskeho jazyka je sťažujúcim prvkom používania, zvlášť v procese vzdelávania a výučby. Aj preto skupina expertov a nimi vytvorená jazyková komisia zložená z odborníkov z radov Rómov, SAV, MŠ SR, MK SR má prvoradú úlohu pripraviť podmienky pre rekodifikáciu rómskeho jazyka. Pracovná porada Jazykovej komisie dospela k jednoznačnému odporúčaniu, aby pod odborným gestorstvom UKF v Nitre - Katedry rómskej kultúry, základom rekodífikácie rómskeho jazyka bola východoslovenská rómčina, ktorú ako hovorový jazyk používa 80 - 85% rómskej populácie na Slovensku. K príznakom plnej funkčnosti a rozvinutej národnostnej menšiny patrí aj plná funkčnosť a rozvinutosť jej jazyka, možnosť používať ho nielen v súkromnej komunikácií, ale aj vo verejnom styku. To, že Rómovia venujú svojmu jazyku a svojím jazykovým právam menšiu pozornosť než ostatné národnostné menšiny na Slovensku, je dané predovšetkým historicky. Odvtedy, čo štát oficiálne priznal Rómom práva národnostnej menšiny, teda aj jazykové, uplynul pomerne krátky čas a veľa z nich sa ešte nestačilo stotožniť so svojou národnosťou. To, že sa na Slovensku potreba kodifikácie podcenila, sa osobitne uvádza v Európskej charte regionálnych a menšinových jazykov, ako aj o možnostiach, ktoré z nej pre konkrétny regionálny alebo menšinový jazyk vyplývajú. Napríklad používať regionálny, alebo menšinový jazyk nielen ako komunikačný prostriedok v literatúre, v tlači a na školách, ale aj v úradnom styku a v konaní pred súdmi a správnymi orgánmi. Jazyk je teda významným príznakom národnej identity, je vždy spojený s celou kultúrou daného etnika. Na jeho rozvíjaní by sa malí aktívne zúčastňovať všetci príslušníci danej národnosti, ale aj oficiálne inštitúcie. Rómsky jazyk, ktorý bude rovnako rozvinutý a schopný fungovať vo všetkých sférach ako jazyky ostatných národnostných menšín na Slovensku, organicky prispeje nielen k národnostnej identifikácii, ale aj k integrácií Rómov, ako rovnocennej súčasti našej spoločnosti. Pri tejto príležitosti si vás dovoľujem upozorniť, že Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR v spolupráci s ŠPU a odbornou gesciou UKF - KRK realizuje od šk. roka 2003/2004 projekt overovania kurikula výučby rómskeho jazyka na základných a stredných školách. Postupne sú otvárané tri stredné školy, súkromné gymnázium Košice, 8-ročné gymnázium Gándiho vo Zvolene a slovensko-anglícké bilingválne gymnázium v Bratislave. Zmieňujem sa o tom preto, že osobitosťou týchto stredných škôl je to, že prebieha výučba romistiky- teda rómskeho jazyka a literatúry, histórie, zvykov a tradícií Rómov. Po overení výsledkov tohto experimentálneho projektu vypracujeme nové učeb-
