Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Slovensko po roku 2004... nej mienky nasvedčujú tomu, že by sa to mohlo podariť. Preferencie strany v septembri 2009 - teda po štyroch mesiacoch od založenia - sa pohybujú v rozmedzí od troch do piatich percent, pričom preferencie SMK sa pohybujú medzi 5 až 7 percent. Prieskum uskutočnený Fórum inštitútom pre výskum menšín v auguste naznačil, že vo vzorke voličov maďarskej národnosti sú zastúpení voliči SMK a strany MOST - Híd v pomere približne 2:1.43 Zároveň však prieskumy slovenských agentúr ukazujú, že súčet preferencií oboch strán nie je signifikantne vyšší ako podiel maďarských voličov na celkovej populácii. Všetky tieto údaje ukazujú, že je zatiaľ pomerne ťažké korektne určiť vzájomný pomer preferencií SMK a strany MOST - Híd a na konečné výsledky vo voľbách bude vplývať ešte mnoho faktorov. Z nich dôležitú úlohu bude hrať charakter volebnej kampane rovnako v Maďarsku, kde sa konajú volby v apríli 2010, ako aj na Slovensku, kde sa budú vyberať zástupcovia do parlamentu o dva mesiace neskôr. Čiastočne o sile oboch strán vypovedali volby do orgánov vyšších územných celkov (žúp). SMK a MOST - Híd v žiadnom kraji neuzatvorili volebnú koalíciu. Ukázalo sa, že MOST - Híd, napriek pomerne masívnej kampani orientovanej aj na slovenských voličov, získal pomerne málo hlasov Slovákov. Hlavný súboj medzi kandidátmi oboch strán sa odohral v prostredí tradičných voličov SMK. Ich hlasy sa rozdelili medzi SMK a MOST - Híd približne v pomere 2:1, vzhľadom na väčšinový volebný systém to však znamenalo „víťazstvo“ SMK v pomere 40 poslancov ku dvom poslancom strany MOST - Híd. Novým javom v týchto volbách bolo však aj to, že slovenské strany uzatvorili rôznorodé koalície, bez ohľadu na pomery v národnom parlamente, ani do jednej z týchto koalícií však nevpustili Slovenskú národnú stranu. Čo to všetko znamená z pohľadu parlamentných volieb, je koncom roku 2009 zatiaľ veľmi ťažké predpovedať. Záver Slovenská republika prešla od novembra 1989 do dnešných dní nespochybniteľným vývojom. V oblasti menšinovej politiky a vnímania charakteru štátu však medzi politickou i intelektuálnou elitou slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny stále pretrváva spor o interpretáciu niektorých kľúčových otázok. Jadrom sporu je nesúlad v chápaní podstaty a zmyslu uplatňovania občianskeho princípu pri budovaní a spravovaní štátu. Napätie sa zvýšilo do značnej miery po inaugurácii vlády Roberta Fica v lete 2006, ktorej členmi sú aj Slovenská národná strana Jána Slotu a Hnutie za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara. 89
