Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Slovensko po roku 2004... komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek, ktorý bol o vypracovanie stanoviska požiadaný slovenskou vládou.23 Slovenskí a maďarskí činitelia, vrátane médií viedli dlhé týždne polemiky o tom, čo vlastne vysoký komisár povedal. Slovenská vláda presviedčala verejnosť, že zákon je plne v súlade s medzinárodnými štandardmi a komisár „nežiada na ňom zmeniť ani čiarku“, maďarskí činitelia upozorňovali na mnohé výhrady, ako aj odporúčanie, aby Slovensko novelizovalo aj zákon o používaní jazyka menšín a pripravilo komplexný zákon o národnostných menšinách. Najcitlivejším miestom novelizácie zákona je ustanovenie o dohľade a sankciách. Vysoký komisár Vollebaek o sankciách povedal, že aj ked v princípe nie sú neprípustné, nepovažuje ich zavedenie za šťastné a navrhuje ich uplatňovať s maximálnou obozretnosťou. Mnohí občania vyjadrovali rozhorčenie nad tým, že jazykové prehrešky sa môžu trestať pokutami až do výšky 5000 Eur. Domácim vy vrcholením nespokojnosti ohľadom jazykového zákona bolo zhromaždenie na štadióne v Dunajskej Strede, zvolané SMK, za účasti vyše 10 tisíc ludí. Zhromaždenie podporili aj maďarské menšinové spoločenské organizácie a občianske združenia. Míting prebiehal pokojne, prelínali sa vystúpenia rečníkov s kultúrnym programom. Napriek tomu všetky slovenské parlamentné strany míting tvrdo kritizovali ako nevhodný a provokačný. Slovenská verejnosť nie celkom pochopila, že zhromaždenie nebolo zamerané ani tak proti novele zákona, ako proti zákonu ako takom a bolo vyjadrením nespokojnosti s celkovou národnostnou politikou vlády Roberta Fica. Na štadión sa dostala aj skupina asi dvesto občanov Maďarska, ktorí neskôr vytiahli niekoľko zástav Hnutia 64 žúp a Maďarskej gardy. Pozornosť médii sa sústredila predovšetkým na nich, čo v očiach veľkej časti verejnosti značne skreslilo celkový dojem zo zhromaždenia. Organizátorom bolo zo strany médií i politikov vytknuté, že tieto osoby nevykázali zo štadióna. Peripetie okolo jazykového zákona však ako keby len „rámcovali“ udalosť, ktorú možno nazvať ďalším „historickým dnom“ v slovensko-madárských vzťahoch. Z príležitosti sviatku svätého Štefana sa v Komárne pripravovala slávnosť odhalenia sochy prvého uhorského kráľa. Na slávnosť bol pozvaný aj prezident MR László Sólyom, ktorý o pláne návštevy - ktorú sám označoval za súkromnú - upovedomil slovenské štátne orgány s asi dvojmesačným predstihom. Niekolko dní pred návštevou, ktorá sa mala uskutočniť 21. augusta, však Sólyoma všetci traja najvyšší slovenskí ústavní činitelia (osobitne i spoločne) vyzvali, aby na Slovensko nechodil, pretože je to nevhodné. Hlavný dôvod nevhodnosti nebol jasne sformulovaný. 81
