Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Slovensko po roku 2004 - národný populizmus a madarská otázka
Kálmán Petőcz maďarských politikov voči Slovensku, dokonca nabádal k iniciovaniu takých opatrení voči SR, aké EÚ zaviedla roku 2001 v prípade Rakúska.5 Vláda Roberta Fica, predovšetkým v osobe ministra zahraničných vecí Jána Kubiša spočiatku demonštrovala úprimný záujem o dobré medzištátne vzťahy s Maďarskom. Prvá cesta ministra Kubiša viedla do Budapešti, premiér Fico dokonca poctil svojou návštevou recepciu k štátnemu sviatku Maďarskej republiky, usporiadanú jej veľvyslancom v Bratislave. Zároveň sa však snažili presvedčiť domácu i zahraničnú verejnosť, že za vzniknuté napätie v slovensko-madarských vzťahoch je zodpovedná predovšetkým SMK, ktorá sa nechce zmieriť s tým, že už nie je pri moci. Premiér Fico sa nikdy jednoznačne a úplne jasne nedištancoval ani od výrokov Jána Slotu, ani od protimadarských incidentov. Neurobil to ani v prípade útoku na študentku nitrianskej univerzity Hedvigu Malinovú 25. augusta 2006. To len posilňovalo obavy a nedôveru Maďarov, rovnako ako citlivo vnímajúcej zahraničnej verejnej mienky. Horko-ťažko vznikajúca a napokon prijatá spoločná deklarácia Národnej rady SR proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti nemohla nahradiť jasné slovo šéfa výkonnej moci štátu.6 Napriek tomu mala slovenská diplomacia pocit, že maďarská strana nedostatočne oceňuje jej snahu o ústretovosť, vyjadrenú niektorými vyššie uvedenými gestami (vrátane toho, že podpredseda vlády Dušan Čaplovič veľvyslancovi poslal blahoprajný list, v ktorom sa prihlásil k odkazu sv. Štefana.) Správa o plnení úloh zahraničnej politiky SR za rok 2006 toto sklamanie opisuje takto: „Napriek tomu, že nová vláda SR od začiatku deklarovala záujem o spoluprácu s HU, o čom svedčí aj skutočnosť, že prvá zahraničná cesta ministra zahraničných vecí J. Kubiša viedla do Budapešti, HU začalo vyvíjať na SR neprimeraný diplomatický a politický tlak hraničiaci až so zasahovaním do vnútorných záležitostí a pristúpila k internacionalizácii našich vzťahov.“7 Popudom k novému vývoju teda bolo 25. augusta zverejnenie správy, že študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú napadli a zbili v Nitre len preto, že na ulici rozprávala po maďarsky. Orgány činné v trestnom konaní zaujali najprv nekompromisný postoj, útok ostro odsúdili aj niektorí politici vládnych strán. (Nie však premiér Fico, ako sme na to poukázali vyššie: aspoň nie tak jednoznačne, ako by sa od najvyššieho predstaviteľa vlády očakávalo.) O tri týždne však došlo k zásadnému obratu - na spoločnej tlačovej besede premiéra a mir.istra vnútra Roberta Kaliňáka bola Hedviga Malinová obvinená z klamstva a vládni politici naznačili, že motiváciou celej kauzy by mohla byť snaha „istých kruhov“ poškodiť Slovenskú republiku. Vystúpenie premiéra bolo jednoznačnou politizáciou celej zále70
