Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov dal „zverejnenie všetkých okolností a pravdivé informovanie slovenskej verejnosti o poprave Jozefa Tisu“. Vyhlásil, že ak sa potvrdí politické pozadie zasahovania do súdneho procesu a zneužitie spravodlivosti, tak Tiso by mal byť rehabilitovaný. Podľa Slotu v prípade odsúdenia a popravy Jozefa Tisu išlo o „vendetu“, o „vraždu na objednávku Čechov a komunistov“.46 Pozoruhodnú interpretačnú konštrukciu prezentoval predseda SNS vtedy, keď obhajoval slovenský štát ako faktor prežitia Slovákov tvrdením, že tento štát „zachránil národ pred likvidáciou nemeckým a maďarských antislovanským fašizmom“. V roku 2005 Rafael Rafaj vyhlásil, že „nastal čas v spoločnosti plne integrovať a akceptovať vznik historicky prvej slovenskej štátnosti 14. 3. 1939“. Vojnový slovenský štát zaradil do „kontinuity nemenného úsilia o naplnenie štátotvorného práva národa vo vlastnom štáte“.47 Pozitívny vzťah k „prvej slovenskej štátnosti“ sa u predstaviteľov SNS automaticky premietal do negatívneho hodnotenia SNP. Napríklad v roku 2002 J. Slota vyhlásil, že prostredníctvom SNP sa položili základy komunistickej totality a sovietskej satelizácie. Tvrdil, že „zneužívané po dobu 40 rokov na propagandu červenej totality“, Slovenské národné povstanie „stratilo morálny kredit“.48 Po roku 2006 v prezentovaných postojoch predstaviteľov SNS voči obdobiu 1939 - 1945 dochádza k istej diferenciácii. Predseda strany Slota sa fakticky vyhýba verejných vyjadrení na túto tému. Pozitívny názor na slovenský vojnový štát najčastejšie vyslovuje poslanec NR SR, bývalý emigrant Jozef Rydlo, podľa ktorého sa ústavné dejiny na Slovensku nezačínajú 1. septembra 1992, keď bola schválená súčasná ústava SR, ale 21. júla 1939, keď bola prijatá ústava slovenského štátu, pričom „bez prvej SR by nebola druhá“. Rydlo sa prihovára za to, aby sa vtedajší režim oddelil od štátu. Hoci o deportáciách Židov zo Slovenska Rydlo, podobne ako iní zástupcovia SNS, hovorí ako o zavrhnutiahodných praktikách, odmieta spochybňovanie štátu ako takého, odvoláva sa na príklad komunistického Československa („Nikto predsa nespochybňuje existenciu ČSSR iba preto, že bola nedemokratická.“).49 K najvýznamnejšiemu posunu v interpretácii politikmi SNS udalostí z obdobia druhej svetovej vojny na Slovensku došlo v posledných rokoch v hodnotení SNP. V roku 2004 Anna Malíková (Belousovová) sa vyjadrila o SNP ako o „vystúpení Slovákov proti fašizmu“, odmietla však názor, že išlo o krok, namierený proti vlastnému štátu. Podľa spomínanej političky „SNP bude mať čestné miesto v slovenskej histórii“.50 V auguste 2006 A. Belousovová vyhlásila, že SNS sa skláňa pred stovkami a tisíckami obetí, ktoré si vyžiadal zápas proti „zvrátenej ideológii fašizmu a jej nositeľom“.51 58
