Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Národný populizmus na Slovensku... j. tých „pravých Slovákov“), po deviatich rokoch existencie je SMER jedným z nositeľov privlastňovacieho syndrómu (predtým známeho najmä v podaní SNS a HZDS), spočívajúceho vo vyzdvihovaní predovšetkým zásluh tých, ktorí boli iniciátormi resp. aktérmi rozdelenia ČSFR a vzniku SR, kritike vtedajších podporovateľov spoločného československého štátu a zámernom ignorovaní všetkého problematického, čo sprevádzalo vznik a proces formovania novej štátnosti, najmä ťažkostí, spôsobených autoritárskym vládnutím v rokoch 1994 - 1998. Bol to podpredseda SMER-u Dušan Čaplovič, ktorý v roku 2002 vyhlásil, že pokladá za poľutovaniahodné, že vláda Mikuláša Dzurindu navrhla prezidentovi na vyznamenanie pri príležitosti 10. výročia vzniku samostatnej SR aj také osobnosti, ktoré vznik samostatnej Slovenskej republiky nielenže nepodporili, ale - podľa Čaploviča - „aktívne sa stavali proti a po jej vzniku sa niektorí demonštratívne odsťahovali“.25 S podobne ladenou sťažnosťou sa v roku 2002 prezentoval aj predseda HZDS V. Mečiar, keď uviedol, že „podstatnú časť ústavných funkcií zastávajú tí, ktorí SR ako samostatný štát nechceli“.26 V interpretácii Roberta Fica oddanosť národným hodnotám je nenahraditeľným faktorom prežitia krajiny v súčasnom svete („Jediná šanca ako v tomto komplikovanom a nespravodlivom prostredí dôstojne a suverénne prežiť, je držať sa pri slovenských národných a štátnych záujmoch spolu, či sme napravo, naľavo alebo v strede. Vyzývam k takejto súdržnosti“27). Budovanie „slovenskej hrdosti“ označil líder SMER-u za „našu povinnosť“, pričom Slováci by sa podľa neho mali „pozrieť na Rusov, ktorým hrdosť vrátil prezident Putin“. Na upozornenie, že v Rusku sa prejavuje deficit demokracie, odpovedal Fico v tom zmysle, že nevie, čo má národná hrdosť spoločné s demokraciou.28 Táto formulácia svedčí o tom, že jej autor považuje v procese budovania štátu za oveľa dôležitejší národný (etnický) prvok než kvalitatívnu stránku (demokratickú podstatu) režimu. S túžbou Slovákov mať vlastný samostatný štát dal SMER do súvislosti vo svojom vyhlásení v novembri 2007 aj „nežnú revolúciu“ 198929 (hoci takýto obsah novembrové udalosti na Slovensku v roku 1989 nemali, vtedy popri všeobecnému odporu voči totalitnému režimu sa skôr prejavovala podpora pre spoločný československý štát a „návrat do Európy“). Pre SNS používanie „vlasteneckých“ motívov je súčasťou konfrontačného vymedzovania sa predovšetkým voči Maďarom. Ilustruje to jej iniciatíva inštalovania slovenských dvojkrížov v rôznych regiónoch Slovenska, vrátane lokalít so zmiešaným slovensko-madarským obyvateľstvom. Zámerom iniciatívy je podľa SNS ukázať „celému svetu, že slovenský národ je na tomto území autochtónny, aby bolo každému jasné, kde je Slovensko a kto 53
