Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Grigorij Mesežnikov: Národný populizmus na Slovensku: definovanie charakteru štátu a interpretácia vybraných historických udalosti
Grigorij Mesežnikov zmeny, ku ktorým došlo po parlamentných voľbách 2006, keď vládu vytvorili tri politické subjekty, u ktorých sú prvky národného populizmu neoddeliteľnou súčasťou ich ideovo-politického arzenálu (SMER-SD, SNS a ĽSHZDS). Sumárny volebný zisk týchto strán v roku 2006 a rozhodnutie ich lídrov vstúpiť do vládnej koalície nie je možné vnímať mimo kontextu nacionálno-populistickej politiky ako nástroja volebnej mobilizácie a kultúmo-politického spojiva časti slovenských straníckych elít. Pôsobenie nacionálno-populistického apelu v rokoch 2006 - 2009 ovplyvnilo celkovú atmosféru v spoločnosti a významným spôsobom zasiahlo do formovania prostredia pre interakcie rôznych spoločenských skupín.. Pri skúmaní činnosti politických aktérov, považovaných za protagonistov slovenského národného populizmu je potrebné mať na zreteli všeobecné faktory spoločensko-politického a historického charakteru. Práve v dôsledku ich dlhodobého pôsobenia sa formovalo socio-kultúme prostredie, v ktorom národní populisti širili a kapitalizovali svoje posolstvá. Okrem otázok súvisiacich s etnicitou boli to aj také sociálno-politické faktory, ako podoba štátoprávnych usporiadaní, súčasťou ktorých bolo Slovensko, typy politických režimov v týchto štátnych útvaroch, charakter, priebeh a následky spoločenských zmien, ku ktorým dochádzalo v obdobiach štátnych a spoločenských transformácií, mocou presadzované chápanie štátu, celkový výkon moci dominantnými politickými silami apod. Slovensko bolo v 20. storočí súčasťou piatich štátoprávnych usporiadaní (Rakúsko-Uhorská monarchia, Československá republika, vojnový slovenský štát, obnovená Československá republika, samostatná Slovenská republika). Striedali sa tu odlišné politické režimy - monarchický semi-autoritarizmus, pluralitná demokracia, fašistický totalitarizmus, obmedzená „národná“ demokracia, komunistický totalitarizmus a striedanie režimov liberálnej a neliberálnej demokracie v rokoch 1990 - 2006. Časté zmeny štátneho zriadenia a politického režimu počas pomerne krátkeho historického obdobia mali za následok rôznu mieru identifikácie rôznych skupín obyvateľstva s existujúcimi resp. prekonanými spoločenskými pomermi, vrátane identifikácie s jednotlivými štátnymi útvarmi, pričom tieto skupiny demonštrovali oddanosť odlišným typom politickej kultúry (demokratickej, autoritárskej), čo bezprostredne ovplyvňovalo tak ich politické správanie, ako aj prístupy politických aktérov pri ich oslovovaní. Po páde komunistického režimu v roku 1989 a následnom obnovení demokratického režimu so všetkými jeho procedurálnymi atribútmi, vrátane súťaživých volieb, sa politické sily, považované za populistické vzhľadom na ich vnútorný charakter, programové, hodnotové a ideové zázemie a pou-42
