Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)

Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu

Peter Učeň

V tejto súvislosti by sme radi upriamili pozornosť na nevyslovený nativistický konsenzus prestupujúci slovenským politickým establišmentom. Nedávna novela zákona o občianstve, ktorá zaviedla prísnejšie formálne podmienky na udelenie slovenského občianstva žiadatelom (napr. požiadavku najmenej osemročného pobytu na území Slovenskej republiky) bola napríklad presadená spoločnými hlasmi poslancov za SMER-SD, SNS, HZDS a KDH.

Poznám l<y

1 V tomto texte budeme preferovať výraz „radikálna pravica“ alebo „populistická radikálna pravica“.

2 Podlá Muddcho (2007, 19) je táto skutočnosť „obzvlášť dôležitá ak má koncept „cestovať* do východnej časti Európskeho kontinentu. V postkomunistickej Európe je masová imigrácia stále marginálnym fenoménom, avšak xenofóbia a nacionalizmus hrali v rôznych častiach regiónu dôležitú úlohu. Termín nativizmus, tak ako bol definovaný, je schopný obsiahnuť xenofóbne nacionalistické reakcie väčšinového obyvateľstva (napr. „estónskych Estóncov“ voči „ruským Estóncom“ alebo „slovanských Slovákov“ voči „maďarským Slovákom“), ako aj reakcie menšinové, či už voči väčšinovému obyvateľstvu alebo voči iným menšinám (napr. „maďarských Slovákov“ voči „slovanským Slovákom“ alebo voči „Cigánom“).

3 Priekopníkmi boli v tomto smere Margaret Canovan (1981, 1999) a Paul Taggart

(2000).

4 S istou dávkou zveličenia možno argumentovať, že populizmus ako ‘bezobsažná’ ideológia umožňuje potenciálnemu bádateľovi cestovať v čase a priestore bez toho, aby diskreditoval metodologickú rigoróznosť výskumu. Tento zdanlivo ncambiciózny a reduktívny prístup k populizmu tak ponúka komparativistom možnosť porovnávať prejavy populizmu v rôznych územných, časových a kultúrnych pomeroch a popritom sa vyhnúť nástrahám prístupov založených na analýze volebnej demografie a sociálno-ekonomických politík.

5 V slovenskom kontexte sme videli aj ncnacionalistické strany, ktoré mali rozoznateľný populistický rozmer, napríklad ,centristická* Strana občianskeho porozumenia (SOP) alebo neoliberálne populistická Aliancia nového občana (ANO).

6 I keď v súlade s Nikolasom (1999) veríme, že najvhodnejším prístupom k štúdiu nacionalizmu je etnicizmus zasadený do modernistického rámca.

7 Slovenský ‘štátotvorný’ nacionalizmus po roku 1989 môže slúžiť ako príklad prvého typu, zahraničná politika Maďarska voči štátom s maďarskými menšinami ako príklad druhého typu a politika maďarskej menšiny na Slovensku ako príklad tretieho typu nacionalizmu podľa Brubakera.

8 Tento prístup rozlišuje medzi prechodom k demokracii ako relatívne krátkym obdobím politickej zmeny vedúcej k pádu komunistického poriadku a jeho nahradením poriadkom novým a postkomunistickou transformáciou ako zdĺhavým procesom komplexných spoločenských zmien, ktoré nasledujú po prechode k demokracii.

9 Zaradenie strán do jednotlivých kategórií môže byt v niektorých prípadoch sporné. Napríklad Mudde (2007) pokladá chorvátske HDZ v deväťdesiatych rokoch za stranu populistickej radikálnej pravice. Miloševicova Socialistická strana Srbska (SPS) je rovnako problematická a dajú sa nájsť argumenty pre jej zaradenie medzi národných populistov

36