Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň po formálnu disimiláciu Rómov a ich izoláciu od Slovákov a iných skupín populácie. Štátotvorný nacionalizmus voči krajanom - nenacionalistickým Slovákom. Niektorí Slováci tvrdili, že budovanie skutočne slovenského štátu čelilo najväčšiemu nebezpečenstvu zo strany tých členov slovenskej komunity, ktorí boli nedostatočne národne uvedomelí a nelojálni k slovenskému národu. Toto podozrievanie z nelojálnosti viedlo k požiadavkám ako napr. zvýšiť národné povedomie alebo ostrakizovať neslovenských Slovákov* z verejného života“ (Deegan-Krause 2004, 658-9). Túto sekciu sa pokúsime zhrnúť tvrdením, že podstata nacionalizmu tkvie v exklúzii a inklúzii. Jeho hlavným politickým prejavom je predovšetkým ambícia určovať, kto patrí do národa a kto nie. Zavádzanie kritérií príslušnosti k národu a vyvodzovanie dôsledkov z nepríslušnosti k národu sú podstatou nacionalizmu v politike spolu s navrhovaním opatrení na zosúladenie etnickej a politickej entity, ak sa máme pridŕžať modernistického chápania nacionalizmu. Podrobné skúmanie podobností a rozdielností v prejavoch potenciálnych nacionálnych populistov na Slovensku by preto malo tvoriť neodmysliteľnú súčasť tohto projektu. P0STl<0MUNÍSTÍcký NÁRodlNlý populiZMUS V Akcii V predchádzajúcom texte sme pokladali za dôležité konceptuálne rozlíšiť populizmus, nacionalizmus a populistickú radikálnu pravicu. Prirodzenou ambíciou nasledujúcej časti bude vysvetliť spôsoby, akými sa populizmus a nacionalizmus namiešali v postkomunistickej Európe a najmä na Slovensku. Možno je vhodné opäť pripomenúť, že na pochopenie národného populizmu na Slovensku je potrebné oddelene skúmať nacionalizmus a populizmus jednotlivých aktérov, čo umožní lepšie pochopiť ich vzájomnú náklonnosť. Kým sa podujmeme na túto úlohu, bude užitočné pripomenúť si tradičné vysvetlenia (opätovného) vzniku postkomunistického nacionalizmu a populizmu. Blokker (2005) opäť ponúka výstižný príklad, i keď musíme namietať, že autor často zamieňa nacionalizmus a populizmus, respektíve pokladá populizmus prevažne za politický štýl nacionalizmu. Blokker delí tradičné vysvetlenia na modernizačné a historicko-deterministické. Prvý prístup pokladá vznik oboch spomínaných fenoménov za „radikálnu formu protestu proti degradácii kvality života, rozsiahlemu sociálnemu rozvratu a nezamestnanosti“ a „priamy dôsledok prechodu ‘slzavým údolím’, ktorý charakterizuje postkomunistickú transformáciu z komunistickej centrálne plánovanej ekonomiky do demokratickej trhovej spoločnosti. 22