Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Peter Učen: ako pristupovat k národnému populizmu
Peter Učeň kého národného populizmu na Slovensku, môžeme toto konštatovanie doplniť postrehom, že populizmus ako taký je zas príliš všeobjímajúci na tento účel.5 Preto ďalším územím, ktoré treba prebádať, je nacionalizmus. NacíoinaIízmus V podozRENÍ Všetky normatívne tvrdenia v prospech nacionalizmu spája pohľad na národ ako etickú komunitu. „Nacionalistický diškurz trvá na tom, že ľudstvo sa delí na odlišné národy, z ktorých každý má svoju vlastnú minulosť, súčasnosť a osud. Ľudské bytosti môžu svoj život naplniť len ak patria do národnej komunity, členstvo v ktorej je nadradené iným formám príslušenstva, či už rodinným, rodovým, triednym, náboženským, regionálnym, atď.“ (Ôzki- RiMLi 2005, 2). Diskusia o dvoch hlavných teoretických tradíciách vysvetľujúcich vznik nacionalizmu - teda etnickej a modernistickej - nie je predmetom tejto štúdie. Napriek tomu treba poznamenať, že tento text vychádza z modernistickej tradície6, ktorá podľa definície formulovanej Emstom Gellnerom pokladá nacionalizmus za „politickú doktrínu, ktorá tvrdí, že politická a národná jednotka majú byť navzájom súhlasné“ (Gellner 1983, 1). Táto definícia si priam žiada zopár úvah na tému, akými prostriedkami sa tento cieľ dá dosiahnuť v praxi. Vo všeobecnosti prichádzajú na myseľ dve základné možnosti: ‘prispôsobenie hraníc etniku’ alebo ‘naplnenie existujúcich hraníc príslušným etnikom’. Prvý spôsob evokuje procesy ako zmena hraníc, separácia, iredentizmus či územná autonómia v prípade, že žiadne z predchádzajúcich riešení nie je možné. V druhom prípade prichádza na myseľ stvorenie homogénneho národa cestou asimilácie menšín. Toto chápanie nacionalizmu by bolo veľmi užitočné pre potreby tohto projektu spolu s ďalšou definíciou, ktorá je praktická a umožňuje istú mieru operacionalizácie. Jonathan Heam tvrdí, že „nacionalizmus znamená kladenie kombinovaných požiadaviek - v mene populácie - na identitu, na jurisdikciu a na územie“ (Hearn 2006, 11 - zvýraznené v origináli). Autor dalej špecifikuje, že o nacionalizme je možné hovoriť, keď sú prítomné všetky tri druhy požiadaviek. Tieto požiadavky formulované „menšími sociálnymi skupinami v mene väčších populácií“ sa snažia evokovať spoločnú identitu (na základe biológie, pôvodu, kultúry, jazyka, histórie či náboženstva). Pokúšajú sa o „vyjadrenie identity pomocou zákonov“ na danom území (všetky citácie Hearn 2006, 11). „Ťažiskom problému je potreba reálneho miesta, kde jurisdikcia môže zabezpečiť identitu“ (Hearn 2006, 12). Bolo by užitočné založiť operacionalizáciu projektu na logike týchto požiadaviek 20
