Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu
Argentína na Dunaji... Fiškálna expanzia ani na Slovensku nedokázala dlhodobo prispieť k zvýšeniu rastu HDP a zamestnanosti. Tieto ukazovatele boli iba krátkodobo stabilizované, ale za vysokú cenu makro- aj mikroekonomickej, vnútornej i vonkajšej nerovnováhy, zadlženia, s následnou hrozbou ekonomického kolapsu. Po prijatí nevyhnutného balíčka stabilizačných opatrení došlo k dramatickému prepadu rastu HDP (na nulu v 1999) a nárastu nezamestnanosti z 12,5 % v roku 1998 na 19,2 % v roku 2001 (Marcinčin 2005, 46). Fiškálna politika nebola jedinou príčinou ekonomickej krízy, patrila však medzi najdôležitejšie.12 Z prípadov Madarska a Slovenska sa dá usúdiť, že v malých otvorených ekonomikách SVE ani mohutná fiškálna expanzia nedokáže výrazne zvýšiť rast HDP alebo zamestnanosť, nanajvýš ich dočasne udrží blízko pôvodných úrovní, ale za príliš vysokú cenu nerovnováhy a zadlženia. Už v strednodobom horizonte je takáto politika veľmi deštruktívna, ekonomiku privádza na pokraj kolapsu. V lepšom prípade prinúti vládu prijať reštriktívny ozdravný balíček, sociálne dopady (prepad rastu HDP, zamestnanosti, reálnych príjmov) sú však bolestivé. Príklad Slovenska z rokov 1999 až 2007 však poskytuje veľmi úspešnú alternatívu k populistickej politike: po stabilizácii a štrukturálnych reformách (uskutočnených predovšetkým počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v období 2002 - 2006 v podobe daňovej a dôchodkovej reformy, reformy verejnej správy, zdravotníctva, trhu práce a sociálneho systému) ekonomika nastúpila na dráhu rýchleho, rovnovážneho a udržateľného rastu. Ďalšou oblasťou, v ktorej v dôsledku populistickým opatreniam dochádza v krajinách SVE k významným ekonomickým stratám, je štátny sektor, predovšetkým štátne podniky. Nízka efektivita, kleptokratické a korupčné siete vládnucich elít, ich straníckych a podnikateľských klientov a neustále politické tlaky - to sú javy, ktoré spôsobujú zvýšenie nákladov a pokles ziskov, čo v konečnom dôsledku prefinancujú všetci daňoví poplatníci. Aj tu teda dochádza k nesprávnej alokácii vzácnych zdrojov. Príčiny a symptómy zlyhávania štátneho sektora podrobne popisuje kniha amerických ekonómov Andreia Schleifera a Roberta W. Vyshniho Kradmá ruka. Dvojica tvrdí, že „štátne podniky sú mimoriadne neefektívne a ich neefektívnosť je výsledkom politických tlakov zo strany politikov, ktorí ich ovládajú“, zjednodušene: „štátne podniky sledujú politické ciele“ (Shleifer - Vishny 2000, 200-202). Táto neefektívnosť je všadeprítomnou systémovou poruchou, líši sa iba jej miera. Odpoveďou na obľúbenosť štátnych podnikov (napriek ich neefektivite z hľadiska celej ekonomiky) je celá škála potenciálnych politických ziskov, ktoré pre politikov poskytujú. Štátne zásahy a 185
