Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)

Zsolt Gál: Argentína na Dunaji - populistická ekonomická politika ako najväčši nepriatel udržatelného hospodárskeho rastu

Argentína na Dunaji...

deficitov a dlhoch sa objavila až oneskorene. Okrem až príliš nenápadných trikov na zakrytie deficitov (vytvorenie mimorozpočtových štátnych fondov) väčšina implicitného verejného dlhu vznikala nasledujúcimi spôsobmi: 1. Úvery štátnych podnikov alebo úvery súkromných spoločností so štátnou garanciou, ktoré ich neboli schopné splácať a transformovali sa na verejný dlh. 2. Naakumulované klasifikované úvery v štátnych alebo neskôr zoštátnených, resp. uzavretých bankách, ktoré boli väčšinou nedobytné a neskôr sa pretransformovali na verejný dlh. 3. Pohľadávky voči verejným inštitúciám (dane, odvody, clá, poplatky), ktoré sa neskôr ukázali ako nedobytné. 4. Dlhy rôznych štátnych a verejných inštitúcií, ktoré bolo treba neskôr oddĺžiť (niekolkokrát vznikla takáto situácia v zdravotníctve).

Dvoma hlavnými zdrojmi implicitných dlhov boli na jednej strane veľké investície (napr. diaľnice, vodné dielo Gabčíkovo, jadrová elektráreň Mochovce), ktoré boli financované z úverov so štátnymi garanciami, a na druhej strane mäkké rozpočtové obmedzenia uplatňované štátnymi a kvázištátnymi inštitúciami a štátnymi aj privatizovanými bankami, ale aj slabá vymáhateľnosť práva a nedostatočná regulácia konkurzov. Údaje v tabuľka 3 poukazujú na rýchly nárast objemu klasifikovaných pohľadávok, v dôsledku mäkkých rozpočtových obmedzení a slabých inštitúcií právneho štátu.

Tabuľka 3. Implicitná forma fiškálnej expanzie: nárast pohľadávok po lehote splatnosti na Slovensku (1995-1999, hodnota pohľadávok v miliárd Sk)

1995

1996

1997

1998

1999 *

Sociálna poisťovňa

5,8

8,6

20,6

34,7

43,0

Národný úrad práce

0,0

0,0

5,6

7,0

8,7

Zdravotné poisťovne

1,3

2,8

6,8

13,0

15,0

Daňové úrady

16,7

19,8

25,8

34,6

52,0

Colná správa

3,4

2,9

37r

4,1

4,5

Štátne a kvázištátne organizácie

27,2

34,1

62,5

93,4

96,0

Nefinančné organizácie (podniky)109,4

112,6

117,7

139,4

145,2

Klasifikované úvery (bánk)

125,5

112,0

120,1

145,1

170,7

Spolu

289,3

292,8

362,8

471,3

534,4

Medziročný rast ( %)

15,7 %1

,2%23,9%

29,9 %

13,9%

Poznámka: * stav k 30. septembru 1999.

Zdroj: Trend 2000. Pohľadávky po lehote splatnosti v SR. Trend 15/2000, 12. 4. 2000, 4A.

Najnepriaznivejším „dedičstvom“ dlhov sa ukázali naakumulované klasifikované úvery bánk, ktoré boli počas konsolidácie bankového sektora väčšinou konvertované na verejný dlh. Náklady konsolidácie (1999 - 2000) predstavovali vyše 200 miliárd korún a päťnásobne prevýšili príjmy z privatizá-183