Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)

Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie

Národný populizmus a volebné správanie

pôvodní obyvatelia sú Slováci. (Vidíme tu určitú paralelu s obcou Macov na Žitnom ostrove, ktorej pôvodní obyvatelia boli tiež najmä Moravania a Česi.) Takisto je viditeľné, že podpora SNS (prípadne PSNS) je v Bottove vždy nižšia, ako v Ratke a Šiatorskej Bukovinke, kde je vysoko nadpriemerná.

Všetky slovenské enklávy blízko hraníc, obklopené väčšinovo maďarskými obcami sú silnými baštami národno-populistického bloku. Príklonnosť k jednotlivým stranám v rámci bloku pritom môže byť výsledkom súhry rôznych okolností. Výrazný úspech Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) v Šiatorskej Bukovinke vo volbách 1994 a 1998 súvisí s tým, že práve z tejto obce pochádza líder strany Ján Ľupták. Takisto si môžeme všimnúť pomerne výrazný úspech z celoslovenského pohľadu marginálnej strany HZD (Hnutie za demokraciu) Ivana Gašparoviča v tomto mikroregióne. V tabuľke stranu síce neuvádzame, ale poznamenávame, že v roku 2002 získala v neďalekom Pohári, odkiaľ prezident pochádza, vyše 42 % hlasov. (Paradoxne, o štyri roky neskôr tu získala už len niečo cez 4 %, pričom takmer všetkých jej voličov pohltil SMER Roberta Fica.)

HZD získala v roku 2002 aj v Bottove rekordných 17 %. Vôbec možno konštatovať, že voľby roku 2002 v Bottove ukazujú obraz absolútneho zmätku vo volebnom správaní obyvateľov obce, čo v prípade malých obcí nie je obvyklé. Podľa tabuľky získal národno-populistický blok v Bottove len 36,8 % hlasov, treba však pripomenúť už zmienených 17 % hlasov HZD, ako aj takmer 12 % hlasov KSS, čo už je spolu približne 65 % hlasov. Liberálne sa deklarujúca strana ANO získala v tejto malej obci 19 % hlasov, kým tri etablované tradičné strany SDKU, KDH a SDL dokopy len 9 %. Dá sa povedať, že voľby v roku 2006 znamenali návrat obce do normálnych koľají so 65 % hlasov pre strany národno-populistického bloku.

Teraz sa pozrime na ďalšie tri obce ešte viacej na východ. Všetky obce sú čisto slovenské a po Viedenskej arbitráži roku 1938 boli pričlenené k Maďarsku. Pača leží neďaleko Rožňavy, na etnickom pomedzí. Trstené pri Hornáde ležia na juh od Košíc, pri štátnej hranici s Maďarskom. Zároveň leží aj na etnickom pomedzí, pretože na západ od obce sa končí súvislý pás územia so značným zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti, ktorý pokračuje až pri Slovenskom Novom Meste o 50 kilometrov ďalej na východ. Trstené pri Hornáde patrí do skupiny asi 30 väčšinovo slovenských obcí okolo Košíc, ktoré boli spolu s mestom po Viedenskej arbitráži pričlenené k Maďarsku. Do ďalšej skupiny asi 30 slovenských obcí, ktoré postihol podobný osud, patria Lekárovce. Tie však neboli pričlenené k Maďarsku po Viedenskej arbitráži v novembri 1938, ale až po vzniku slo137