Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Kálmán Petőcz: Národný populizmus a volebné správanie
Národný populizmus a volebné správanie mikroregióne je len jedna taká obec: Bardoňovo (po madarsky Barsbaracska). Bardoňovo bolo pred vojnou väčšinovo maďarská obec, po vojne sa pomer obyvateľov postupne vyrovnal. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 žije v obci 60 % osôb slovenskej národnosti. V tabuľke sme znázornili, aké je volebné správanie týchto Slovákov, žijúcich v zmiešanej obci, ale obklopenej slovenskými obcami. (Druhá úroveň „matrjožkovitej“ sídelnej štruktúry.) Ako vidíme aj z tabuľky, podpora národno-populistických (národnosociálnych) strán je v tomto mikroregióne nezvyčajne vysoká. Je dokonca vždy o 15 až 20 % vyššia než celoštátna podpora týchto strán. Aj v ostatných prezidentských voľbách získal kandidát národného a sociálneho bloku, Ivan Gašparovič v týchto slovenských obciach takmer 80 % hlasov, pričom si musíme uvedomiť, že jedna z koaličných strán - HZDS - ho volebnej kampani priamo ani nepodporila. Ak skúmame príčiny stabilne vysokého zisku národno-sociálnych síl v tomto mikroregióne vo všetkých doterajších volbách (môžeme sem zarátať aj komunálne a regionálne voľby), tak musíme zobrať do úvahy viacero faktorov. Oblasť týchto obcí sa nachádza v zásade na slovensko-madärskom etnickom rozhraní. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 bola oblasť týchto dvadsiatich piatich obcí pričlenená k Maďarsku, napriek tomu, že bola väčšinovo slovenská. V rámci územia pričleneného k Maďarsku (s celkovým dvojtretinovým zastúpením maďarského obyvateľstva) to bola najväčšia pomerne homogénna slovenská enkláva. Obyvateľstvo túto situáciu zrejme prežívalo ako traumu, ktorá ostáva ešte stále súčasťou kolektívnej pamäte. Otázka maďarskej autonómie a prípadného odtrhnutia južných území, ktorá je často zneužívaná nacionálno-populistickými politikmi, má v tomto kontexte na tunajších voličov silnejší vplyv ako inde. K posilneniu pocitu neistoty tunajších Slovákov prispelo zrejme aj územno-správne členenie platné od roku 1960. Predmetný mikroregión, predtým tvoriaci samostatný okres Šurany, bol zaradený do veľkého okresu Nové Zámky s väčšinovým maďarským obyvateľstvom a vplyvným maďarským elementom v samotnom okresnom meste. Celkovo patrí región medzi Nitrou, Novými Zámkami a Levicami medzi tie oblasti dnešného Slovenska, ktoré v uplynulých päťsto rokoch najviac menili majiteľa. Týka sa to rovnako štátnej príslušnosti, ako aj národnostného a konfesionálneho zloženia obyvateľstva. Pred tureckým vpádom bolo toto územie väčšinovo maďarské a katolícke. Neskôr sa stalo oblasťou najsevernejšieho rozšírenia Osmanskej ríše. Boje s Turkami a priamo nadväzujúce protihabsburské a náboženské vojny prispeli k značnému vyľudneniu 125
