Petőcz Kálmán (szerk.): Národný populizmus na Slovensku a slovensko - maďarské vzťtahy 2006-2009 (Somorja, 2009)
Úvod
Úvod opozíciou, médiami, mimovládnymi organizáciami) útočia na ekonomickú, bezpečnostnú a politickú nezávislosť mladej, krehkej Slovenskej republiky. Štylizácia do polohy ochrancu vlasti pred trojakým nebezpečenstvom mu dlhé roky kryla chrbát pri nekompromisnom, niekedy až bezohľadnom presadzovaní svojich vlastných politických a ekonomických záujmov. Po voľbách v roku 2006 a po nástupe vládnej trojkoalície SMER - SNS - HZDS k moci sme mnohí nadobudli dojem, že Slovensko sa vracia k tej podobe národného populizmu, ako kľúčového prostriedku politického súperenia, či skôr politického boja, na aký sme boli zvyknutí z 90. rokov 20. storočia. Je to naozaj tak, alebo máme do činenia len s jeho akousi „mäkkou“, neškodnou verziou, ktorá produkuje viacej dymu ako ohňa? Je zaujímavé porovnať predpoklady vyslovené v úvodnej teoretickej štúdii, napísanej v lete roku 2007 a ostatnými štúdiami, ktoré sú zhrnutím výsledkov projektu a boli napísané v druhej polovici roku 2009. S Cechmi sa Slováci už rozišli a po niekoľkých rokoch sa zdá, že vzťahy sú stabilizované, lepšie ako za federácie. Druhé dve zložky nacionálnopopulistického posolstva sú však v politickom diskurze stále silne prítomné. Multinacionálne korporácie, „zlí“ kapitalisti, neprajné zahraničie, spolu s „vnútorným nepriateľom“ - Maďarmi, novinármi, politickými oponentmi a mimovládnymi organizáciami naďalej útočia na vnútornú integritu a vonkajšiu bezpečnosť štátu. Alebo sa tak aspoň zdá podľa vyhrotenej rétoriky protagonistov vládnej moci. Aké sú šance toho, aby sa tieto dve zostávajúce zložky nacionálno-populistickej munície na Slovensku eliminovali? Myslíme si, že jedným z kľúčov k riešeniu je omnoho aktívnejší prístup demokratickej politickej elity, rovnako ako aktivistov občianskej spoločnosti k otázke hľadania východísk pre slovensko-madarské zmierenie a porozumenie, a k otázke postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. Táto otázka je totiž vždy poruke, keď treba odviesť pozornosť verejnosti od kľúčových otázok ďalšieho smerovania Slovenska, hospodárenia s verejnými zdrojmi, korupcie, mravnosti a bezúhonnosti aktérov verejného života. Myslíme si, že nie je jedno ani to, či sa tu desať percent obyvateľov štátu patriacich k maďarskej menšine cíti ako doma, alebo sa k nim štát správa ako k cudziemu elementu, ako k piatej kolóne, ktorá je zneužívaná maďarskými politikmi na podkopávanie základov štátu. Nezdieľame úplne ten názor časti slovenskej demokratickej intelektuálnej elity, podlá ktorého treba nacionálnych populistov najprv poraziť inými zbraňami: poukazovaním na ich pokrytectvo, skorumpovanosť a neodbornosť. Žiaľ, myslíme si, že vo vedomí kritickej masy slovenských voličov 10
