Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Béni Balog L.: Hromadné depotácie civilného obyvatelstva z Madarska v rokoch 1944 - 1945
98 Béni Balogh L. by odviedol na prácu“. Spisovateľ pokojným hlasom odpovedal, že nepôjde na práce, lebo fyzická robota nie je jeho zodpovednosťou. Na chvíľu sa na seba mlčky dívali, potom traja vojaci bez slova odišli.1 V Maďarsku však bolo mizivo málo tých, ktorí mali také šťastie ako Sándor Márai. O počte odvlečeného civilného obyvateľstva z územia dnešného Maďarska sovietskymi vojskami medzi rokmi 1944 - 1945 nemáme k dispozícii presné údaje, preto sme odkázaní len na približné odhady. Rozptýlenie je veľmi veiké: Mária Éva Varga na základe ruských archívnych prameňov odhaduje počet deportovaných na 100 - 110 tisíc,1 2 Krisztián Ungváry na 120 - 140 tisíc,3 Zalán Bognár na 150 - 170 tisíc,4 kým Lajos Izsák na 170 - 180 tisíc.5 Podľa Tamása Starka, považovaného za jedného z najvýznamnejších znalcov tejto témy, sa z územia vtedajšieho Maďarska dostalo do sovietskeho zajatia 600 - 700 tisíc obyvateľov, z ktorých počet deportovaného civilného obyvateľstva sa odhaduje na 150 - 200 tisíc.6 Kvôli objasneniu pojmov už hneď na začiatku práce musíme rozlíšiť medzi tzv. GUPVI, čiže tábormi, ktoré fungovali pod dohľadom Hlavnej správy vojnových zajatcov a internovaných, a lágrami systému GULAG, ktoré patrili pod dohľad Hlavnej správy nápravno-pracovných táborov. V konečnom dôsledku oba typy táborov patrili pod dozor NKVD, čiže pod sovietsky Ľudový komisariát vnútra, avšak predsa len boli medzi nimi značné rozdiely. Jeden z najdôležitejších rozdielov bol ten, že zatiaľ čo obyvatelia lágrov systému GUPVI boli deportovaní hromadne a dôraz sa kládol len na plánovaný počet, do trestných táborov systému GULAG sa dostávali ľudia jednotlivo, väčšinou na základe vykonštruovaných obvinení a pod prísnym dozorom. Témou našej práce je osud maďarského civilného obyvateľstva odvlečeného do lágrov systému GUPVI, tragického príbehu osôb deportovaných z politických dôvodov sa nedotkneme. *** Čo sa týka historiografie, na území Maďarska v tej dobe, t.j. počnúc od vstupu sovietskych vôjsk až po zmenu režimu bolo zakázané hromadné deportácie otvorene kritizovať. Od konca 40. rokov sa zas považovalo za neprípustné čo i len nepriamo poukázať na tienisté stránky činnosti NKVD. Od polovice 60. rokov sa schematické, vulgárne historické videnie čoraz viac posúvalo do úzadia. Maďarská historiografia sa stala oveľa pestrejšou než predtým, a naskytalo sa čoraz viac príležitostí na diskusiu, na relatívne otvorenú konfrontáciu rozdielnych názorov. Činnosť sovietskeho vojska na území Maďarska však bolo naďalej zakázané kritizovať.7 1 MÂRAI, Sándor. Zem, Zem!... Pamäti. Bratislava : Kalligram, 2010, s. 65. 2 VARGA, Mária Éva. Magyarok szovjet hadifogságban (1941 - 1956). Az oroszországi levéltári források tükrében. Budapest : Russica Pannonica, 2009, s. 322. 3 UNGVÁRY, Krisztián. Magyarország története a második világháborúban. Budapest : Kossuth Kiadó, 2010, s. 107-111. 4 BOGNÁR, Zalán. Magyarok hadifogságban Magyarországon. Hadifogoly-gyűjtőtáborok Magyarországon 1944 - 1945. Budapest : Argumentum Kiadó, 2010, s. 46-51. 5 PÖLÖSKEI, Ferenc et al. (Ed.). Magyarország története 1918 - 1990. Egyetemi tankönyv. Budapest : Korona Kiadó, s. 175. 6 Do tohto počtu sú započítané aj osoby odvlečené z územia Podkarpatskej Rusi, ale nezahŕňa odvlečených z dnešného územia južného Slovenska a Sedmohradska. Poovnaj STARK, Tamás. Magyar foglyok a Szovjetunióban. Budapest : Lucidus Kiadó, 2006, s. 105. A 110. 7 Viď BALOGH, Béni L. (Ed.). „Törvényes” megszállás. Szovjet csapatok Magyarországon 1944 - 1947 között. Budapest : Magyar Nemzeti Levéltár, 2015, s. 27-33.
