Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Attila Simon: "Malenkij robot" a plány o československom národnom štáte
Malenkij robot” a plány o československom národnom štáte 77 poslali do Československa transporty, čo samozrejme vyvolalo hnev Prahy. Pravdepodobne všetky tieto udalosti, ako aj zmeny, ktoré nastali v oblasti vnútornej politiky Československa a Maďarska zohrali úlohu v tom, že v lete 1948 sa zmenilo oficiálne československé stanovisko. Paralelne s tým totiž, ako nový vedúci československého štátu, komunista Klement Gottwald, 9. júna 1948 vo svojej reči na Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa priznal, že aj napriek výmene obyvateľstva, ako aj ďalším iným opatreniam predsa len ostanú Maďari na území československého štátu,43 vzápätí vyslalo československé ministerstvo zahraničia príkaz na československé veľvyslanectvo v Moskve v tom zmysle, aby sa v nasledujúcom období už neizolovali ani od repatriácie zajatcov maďarskej národnosti. Toto všetko urýchlilo návrat odvlečených slovenských Maďarov, ktorých velká časť sa predtým dostala domov predovšetkým takým spôsobom, že sa hlásila za občanov Maďarska, odkiaľ potom - využitím znalosti miesta - mohli utiecť domov cez zelenú hranicu. Od leta 1948 sa však pre nich otvorila možnosť repatriácie aj priamo na územie Československa, a tak sa velká väčšina z nich nachádzala v roku 1949 už doma. Z dôvodu relatívnej nepreskúmanosti tejto témy, vo vedeckej sfére dodnes neexistuje konsenzus ohľadom počtu odvlečených civilných občanov z územia Slovenska na „malenkij robot“. Spôsobuje to neuskutočnenie niekolkých dôležitých základných výskumov a súčasne aj to, že kvôli nedostatku prameňov sa často zmiešavajú údaje o odvlečených civilných občanoch s údajmi o vojenských zajatcoch. Aj preto sa môže stať, že sa uvádzajú výrazne nadsadené údaje o počte odvlečených, jedni hovoria o 16 - 20 000 odvlečených, iní dokonca aj o 69 000 odvlečených civilných občanoch,44 aj keď tieto čísla nevedia podložiť prameňmi. Ak sa držíme zdrojov, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, tak sa dá povedať, že počet odvlečených civilných občanov zo Slovenska mohlo byť okolo 7-8 000. Z tohto počtu koľko bolo tých, ktorých odvliekli na „malenkij robot“, a kolko bolo individuálnych deportácií sa dnes ešte nedá určiť, keďže v obciach, kde v minulosti prevažovalo nemecké obyvateľstvo a na dnes už v nich došlo k úplnej zmene zloženia obyvateľstva, sa kontinuita kolektívnej pamäti spoločenstva pretrhla, a tak nie je odkrytý ani počet odvlečených. Na základe doterajších výskumov sa však môže urobiť približný odhad počtu obetí deportácií na „malenkij robot“ z územia južného Slovenska (t.j. maďarských obetí). Z územia Medzibodrožia a z Užskej oblasti odvliekli takmer 2 500 osôb, z okolia Moldavy nad Bodvou (Szepsi) okolo 600 osôb a z oblasti Gemera asi 300 osôb. Ak k tomuto počtu prirátame aj košické obete deportácií (pravdepodobne viac ako 300 osôb), tak sa počet obetí deportácií na „malenkij robot“ z územia južného Slovenska mohol pohybovať okolo 3 700 osôb. Z počtu odvlečených civilných občanov z územia Slovenska tvorili Maďari zhruba polovicu, zvyšok tvorili Slováci, Nemci, Rusíni. To už ale bolo nezávisle od národnosti, že asi tretina odvlečených občanov sa už nikdy nevrátila domov. 43 POPÉLY, Árpád. A (cseh)szlovákiai magyarság történeti kronológiája 1944 - 1992. Somorja : Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2006, s. 144. 44 Porovnaj: KÖTELES, László. Malenkij robot a jelenlegi Szlovákia területén, (rukopis). BYSTROV, V. Űnosy..., s. 29.
