Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Peter Juščák: GULAG a ženský fenomén. Skúsenosti žien z bývalého Československa v praconvých táboroch GULAG v ZSSR
GULAG a ženský fenomén ...61 Muži a ženy O tom, ako z utrpenia a týrania je možno prepadnúť do úplnej rezignácie a letargie spomínala Elena Puchyová zo Smolníka. „Ženy bývali zvlášť, muži bývali vedľa nás. V Nuzali (Kaukaz) boli spoločné záchody pre mužov aj ženy, len také dosky a diera, na záchode sme sedeli vedľa seba. My, mladé dievčatá, sme tam chodili ako mŕtvoly. Nikoho z mužov ani len nenapadlo pokuknúť na nás, také sme boli dobité, zničené. Nič nás nezaujímalo. Ani noviny, ani správy, nič. Nebolo čo jesť, hladný človek chodil stále ako opitý. Bolo nás tam osemdesiat žien, ale ani jedna nemala menzes. Museli nám niečo dávať do stravy, aby nás úplne pritlmili. Menzes sme dostali až keď sme odchádzali preč. Tam mi zničili zdravie a ďalším ženám tiež, lebo nikdy som po návrate domov nemohla mať deti (...).“i7 Anton Schmiedt z Medzeva na margo vzťahov medzi ženami a mužmi v tábore na Donbase povedal, že jeden o druhého ani nemal záujem. Vyčerpaní ťažkou prácou, nedostatkom stravy, chorobami, beznádejou spôsobenou väzením na neurčitú dobu, prepadli úplnému nezáujmu o druhé pohlavie.37 38 V mnohých lágroch sa existencia mužov a žien zmenila na každodenný zápas o prežitie. Neustály hlad, postupné chradnutie, úplné vysilenie organizmu rýchlo premenili život väzňa na prežívanie zo dňa na deň. Za kúsok chleba boli ochotní urobiť aj skutky, ktoré v normálnom živote boli nepredstaviteľné. Šialenstvo z neustáleho hladu a vyčerpávajúcej práce vytvárali nové vzťahy, ktorých cieľom bolo zabezpečiť prežitie jednotlivca, alebo skupiny. V mužských táboroch vznikali zločinecké skupiny, ktoré ovládali vydávanie stravy, sklady potravín, výhodné pracovné miesta, alebo nechávali za seba vykonávať prácu. Zápas medzi týmito skupinami bol neľútostný a krvavý. Keď v lágri v Karagande oznámili smrť Stalina, ráno našli členov gruzínskeho gangu prepichnutých oceľovými tyčami.39 V ženských lágroch sa podobné skupiny nevytvárali, hoci ani tam neboli vzťahy medzi ženami ideálne. V lágroch, kde bola možnosť komunikácie medzi mužmi a ženami sa medzi nimi rýchlo tvorili dôverné vzťahy. Dostávali kontúry pragmatického vzťahu bez hlbšieho citu a vzájomného porozumenia. Úroveň a hĺbka vzťahu muža a ženy bola priamo úmerná desivým táborovým pomerom. Niet divu, že išlo o praktické vzťahy, ktoré predpokladali trocha jedla pre zoslabnutú ženu a trocha nehy pre vyprahnutého a zničeného muža. O tomto predpeklí je veľa svedectiev. Aj o čisto obchodných vzťahoch, kde sa celkom bez zábran a bez hlbšieho citu obchodovalo so všetkým - s chlebom, láskou, porozumením, snami o slobode. „Väčšina zo 400 žien a dievčat a 600 mužov o lásku vôbec nemá záujem. Ale láska celkom nevymrela. Tu však na ňu boli iné kritériá ako doma. Tu nemusel byť muž mladý s peknou postavou. Vyvolený musel mať peniaze, alebo byť zamestnaný v kuchyni, alebo mať výnosné miesto ako vedúci brigády. Tak mohol získať aj najkrajšie dievča v tábore. Bola to veľmi praktická láska. Ako všetko ostatné, aj ona šla cez žalúdok.“40 37 Puchyová, Elena, nahrávka rozhovoru, archív Peter Juščák. 38 Anton Schmiedt. JUŠČÁK, P. Odvlečení..., s. 225. 39 Sándor, Ladislav, záznamy odvlečeného, rodinný archív. 40 Sándor, Ladislav, záznamy odvlečeného, rodinný archív.
