Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Stanislav Mičev: Slováci v zajateckých táboroch NKVD
Slováci v zajateckých táboroch NKVD 31 však ostatní slovenskí zajatci až na jedného podľahli.14 Bolo to v čase, keď sovietske orgány ešte neboli dostatočne pripravené na príjem nových zajatcov a úmrtnosť v táboroch presahovala 50 %. V sovietskych zajateckých táboroch sa ocitlo aj 14 slovenských vojakov, ktorí dobrovoľne prešli na sovietsku stranu. NKVD samozrejme preverovalo všetkých prebehlíkov a podrobovala ich dlhému a systematickému vypočúvaniu. V polovici mája padla do zajatia aj skupina vojakov a dôstojníkov delostreleckého pluku 31 vrátane jeho veliteľa pplk. del. Karola Pichla. Osud veliteľa je dosiaľ neznámy. Celkovo jednotka vykázala 20 nezvestných. V sovietskom zajatí sa nakoniec ocitlo 11 príslušníkov slovenskej armády, z toho 2 dôstojníci a lekár MUDr. Šmorgovič, ktorý podľahol čoskoro zraneniam.15 Zajatí vojaci sa dostali do tábora v Iževsku, kde pracovali na dobývaní rašeliny a jeden z nich tu zahynul, ostatní vstúpili do československých jednotiek až v roku 1943. Oboch dôstojníkov por. del. Pavla Gajdoša a por. del. Ladislava Pfliegla využila sovietska strana na propagandu. Boli postupne premiestnení do tábora č. 27 v Krasnogorsku blízko Moskvy.16 Nahrali propagačné vysielanie do rozhlasu a vydali aj letáky s ich fotografiami, v ktorých sa okrem iného písalo: „Prešli sme dobrovoľne na stranu Červenej armády, lebo sme pokladali za nedôstojné bojovať Slovákovi po boku Nemcov a Maďarov proti ruským bratom. Spolu s nami prešla do ruského zajatia skupina vojakov a poddôstojníkov slovenskej armády. Pre nás vojna už skončila. Žijeme pokojne a družne v zajateckom tábore, kde sú splnené všetky podmienky, aby sme sa po vojne zdraví vrátili k svojim milým do vlasti (...). Rusi nepoznajú toho neľudského zaobchádzania so zajatcami, akého sme boli svedkami u Nemcov. Dobre poznáte slovanskú povahu. Veď ste tiež zo slovanskej krvi a tá nepozná násilia proti vojakovi, ktorý zložil zbraň. V zajatí budete prekvapení priateľským prijatím.“17 Realita však bola predsa len trochu iná. O osude vojakov som sa už zmienil. Obaja dôstojníci samozrejme postrehli, že sovietske orgány sa k nim chovajú inak ako k nemeckým zajatcom. Na rozdiel od nich ich nespútali, viezli ich na otvorených korbách aut a nie v zamrežovaných autách. V tábore č. 27 v Krasnogorsku však boli zaskočení nedostatočným stravovaním. Ako sa vyšetrovaním ukázalo, časť personálu proviant rozkrádala a po zistení stavu došlo k zlepšeniu zásobovania potravinami.18 Pfliegel s Gajdošom sa zapojili do antifašistického hnutia v tábore Oranki, dislokovanom v bývalom kláštornom komplexe a tu boli premiestnení aj Hirner a Drugda. Okrem Drugdu sa všetci traja stali súčasťou antifašistickej školy v nemeckom jazyku. Gajdoš sa v polovici novembra znovu sťahoval do Krasnogorska, kde sa medzitým dostali aj prebehlíci k partizánom por. spoj. Jozef Hazucha so stk. Jozefom Berecom a boli tu aj ďalší prebehlíci zo Zaisťovacej divízie Karol Ivanič a Jozef Tuš.19 Situácia všetkých zajatcov sa vyvíjala podľa toho, ako ich správanie vyhodnotili vypočúvajúci príslušníci NKVD. Pre Gajdoša to znamenalo väznenie v moskovskej väznici Butyrka a neskôr v známej Lubjanke. Sem boli 14 MIČLANIK, Pavol. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) IV (rukopis). 15 MIČLANIK, Pavol. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. - Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. Banská Bystrica : Dali, 2008, s. 249. 16 Vojenský historický archív (ďalej VHA) Bratislava, f. Špeciálne zbierky (ďalej ŠZ), X - 420, s. 18-26. 17 Poccmhckhü rocy^apCTBeHHbiM BoeHHbíň apxnB (Ruský štátny vojenský archív, RGVA), f. 105p, op. 2, d. 13, s. 66-69. 18 VHA, f. ŠZ, X-420, s. 14-19. 19 VHA, f. ŠZ, X - 420, s. 23-33. HIRNER, A. Bojes. 113-119.
