Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Mateusz Gniazdowski - Dariusz Rogut: Odvlečenie občanov Polska do Šovietskeho zväzu v rokoch 1944 - 1945
Odvlečenie občanov Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944 - 1945 I 119 K piatej skupine môžeme započítať zadržaných poľských občanov, s ktorými sovietske orgány zaobchádzali ako s Nemcami a posielali ich do pracovných táborov do práporov pre Nemcov. Stalin získal v Jalte súhlas západných mocností s vojnovými reparáciami v podobe nútenej práce a deportácie pracovných síl. Prvé transporty tohto druhu odišli v druhej polovici roku 1944 z Rumunska. Sovieti chceli týmto spôsobom získať pol milióna osôb. Na území Poľska sa deportácie v skupine tzv. internovaných osôb týkali predovšetkým území Sliezska a Pomoranska, avšak nielen území, ktoré pred vojnou patrili Nemecku. Všeobecne sa odhaduje číslo týchto deportovaných na vyše 50 000 osôb. Ak pripočítame k tomu bývalých občanov Nemecka z nemeckej strany hranice v Sliezsku, odhady týkajúce sa samotného Horného Sliezska dosahujú oveľa vyšších čísel. Bolo to etnicky zmiešané pohraničie a veľmi ťažko sa dá zistiť, kolko Nemcov bolo v skutočnosti medzi deportovanými zo Sliezska a Pomoranska. V praxi sa Nemcom mohol stať pre Sovietov každý, kto bol zdravý a zdatný do práce. Išlo totiž zároveň aj o čistenie územia od nespoľahlivého, t.j. protisovietskeho elementu. Viacerých chytili jednoducho na ulici, viacerí zmizli bez stopy po ceste do práce alebo počas masových razií. V bani Bobrek v Bytomiu v marci 1945 NKVD zajalo a vyviezlo celú smenú baníkov.15 Výnimočne zaujímavé pre Sovietov v týchto poľovačkách na pracovnú silu bolo práve Horné Sliezsko ako banícka a priemyselná oblasť. V októbri roku 1945 poľské orgány previedli súpis poľských baníkov vyvezených do Sovietskeho zväzu, na ktorom bolo 9 877 mien. V tomto čase poľské veľvyslanectvo v Moskve evidovalo 15 000 vyvezených z Horného Sliezska. Z menných zoznamov baníkov, ktoré boli spísané v rokoch 1945 - 1946, vyplýva, že v ZSSR skončilo okolo 25 000 osôb (bez Nemcov z tejto oblasti). Proces deportácii od januára 1944 do konca 40. rokov postihol na území Poľska okolo 80 - 95 000 Poliakov, avšak tieto odhady nezahrňujú poľských občanov iných národností, ako aj ťažko zistiteľné číslo Poliakov, ktorí boli deportovaní ako Nemci. Zajatia, internácie, súdenie podľa sovietskych predpisov a masové deportácie odporovali normám medzinárodného práva. Sovietske orgány na obsadených poľských územiach sa často správali ako na nepriateľskom okupovanom území a pre viacerých Poliakov, najmä pre tých perzekvovaných a deportovaných, išlo o obdobie ďalšej okupácie, tentoraz sovietskej. Časť poľských väzňov bola prepustená už na základe rozkazu NKVD z 18. apríla 1945 o prepustení osôb, ktorým nebola dokázaná výzvedná činnosť. Na rozdiel od nemeckých väzňov v prípade Poliakov vzťahovalo sa to nielen na chorých a invalidov, ale aj na zdravých väzňov, avšak zo začiatku boli prepustení najmä ľudia starší a neschopní pracovať. Na základe ďalšieho rozkazu NKVD z 29. októbra 1945 bolo prepustených 12 289 osôb. Namiesto prepustených prichádzali však tiež noví väzní. V rokoch 1947 - 1952 počet Poliakov v táboroch GULAG osciloval medzi 21 -25 000. Príčiny deportácií boli politické a zároveň aj ekonomické. Na väčšine územia Poľska dominoval motív politický a bezpečnostný. Išlo o elimináciu faktických a potenciálnych nepriateľov sovietskeho zväzu a komunistickej moci a o zastrašenie obyvateľstva. Na území Sliezska bolo hlavným motívom deportácii získanie pracovnej sily pre obnovu hospodárstva Sovietskeho zväzu. V pamäti obyvateľov Sliezska deportácie z roku 1945 patria k dôležitým 15 WEGRZYN, Dariusz. Górnoél^zacy jako forma reparacji. Deportacje z Górnego Šl^ska do ZSRR w 1945 roku. In: Zeslartiec. Písmo Rady Naukowej Zarzqdu Glównego Zwiqzku Sybiraków, 2008, no. 35, s. 61.
