Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)

Marek Syrný - Martin Pekár: Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom prlestore v rokoch 1944 - 1945 so zretelom na územie Slovenska

Európa na prelome. Sonda do pomerov v karpatskom priestore v rokoch 1944 - 1945 ...11

Útok Červenej armády na Berlín začal 16. apríla 1945. Obkľúčenie hlavného mesta nacistického Nemecka sa zavŕšilo 25. apríla, kedy sa sovietske a americké vojská stretli pri saskom meste Torgau. Dňa 30. apríla zaviala nad reichstagom sovietska zástava a v ten istý deň spáchal Adolf Hitler samovraždu. Vo vojensky neriešiteľnej situácii Nemecko kapitulovalo. Dňa 8. mája 1945 skončila vojna v Európe.

Boje v posledných dňoch vojny na kontinente neprebiehali len v Berlíne. Bojovalo sa aj inde, pričom dochádzalo k náznakom nezhôd medzi neskoršími protagonistami studenej vojny. Najmä britský premiér W. Churchill alebo veliteľ 3. americkej armády G. Patton boli napríklad odhodlaní dobyť Prahu a nenechať ju oslobodzovať Sovietom. Americký prezident E D. Roosevelt a najvyšší spojenecký veliteľ na západe D. Eisenhower však boli proti naštrbeniu vzťahov s Moskvou kvôli povojnovým kalkuláciám. Americké jednotky preto ostali čakať začiatkom mája 1945 v Plzni a nepokračovali v postupe. Rešpektovali vymedzené operačné zóny, na základe ktorých mala Prahu oslobodzovať Červená armáda.4

Paralelne s bojmi na frontoch druhej svetovej vojny prebiehali diplomatické rokovania predstaviteľov protihitlerovskej koalície, v ktorých sa rokovalo nielen o aktuálnych potrebách, ale už aj o povojnových záujmoch jednotlivých krajín. Najpodstatnejšie boli konferencie Veľkej trojky, t.j. najvyšších predstaviteľov USA, Veľkej Británie a ZSSR. Na nich sa hovorilo o spoločnom postupe proti Nemecku a jeho spojencom, no spomínali sa i zmeny v povojnovom usporiadaní sveta. Počas stretnutia na Jalte vo februári 1945 bola dohodnutá koordinácia postupu vôjsk v záverečnej fáze vojny, vrátane rozdelenia operačných zón a vplyvu v nich. Padlo rozhodnutie ohľadom povojnového usporiadania Nemecka i Rakúska, ktoré mali byť až do prijatia mierových zmlúv okupované a rozdelené do 4 spojeneckých zón (vrátane francúzskej). Pre nemecké reparácie bola ustanovená Spojenecká reparačná komisia. Vravelo sa o potrestaní nemeckých vojnových zločincov. Riešili sa dokonca prvé nezhody vo veci politického smerovania krajín pod sovietskym mocenským vplyvom (t.j. oslobodeným Červenou armádou, resp. čeliace primárnej komunizácii): v Poľsku a v Juhoslávii mali byť do prokomunistických vlád prijatí predstavitelia nekomunistického exilu, či domáceho odboja.5 Na „upokojenie“ západných demokracií bola prijatá Deklarácia o oslobodenej Európe, ktorou sa signatári zaviazali pomôcť oslobodeným krajinám vytvoriť podmienky na stabilizovanie vnútropolitickej situácie, uľahčiť konanie slobodných volieb a ustanovenie demokraticky zvolených vlád. Zároveň si však Velká trojka vyhradzovala právo zasiahnuť všade, kde by sa táto zásada porušovala.6 Konflikt nenechal na seba dlho čakať, lebo vnímanie slobody či demokracie bolo medzi USA a Velkou Britániou na jednej strane a ZSSR na druhej strane veľmi rozdielne, rovnako ako aj názor na to, kedy a ako zasahovať do vývoja v oslobodených krajinách.

Veiké ústupky USA Moskve (súhlas s ponechaním pobaltských štátov, východných oblastí Poľska, prihraničných častí Fínska, Československa a Rumunska v sfére vplyvu) boli spôsobené najmä snahou získať Sovietsky zväz pre pokračujúcu vojnu proti Japonsku.

4 Podrobnejšie viďnapr.: LIDDELL HART, Basil H. Dejiny druhé svetové války. Brno : Jota, 2000, 776 s. PLECHANOVOVÁ, Béla - FIDLER, Jiŕí. Kapitoly z déjiny mezinárodních vztahù 1941 - 1995. Praha : ISE, 1997, 240 s.

5 ŠTEFANSKÝ, Michal. Studená vojna. Slovensko 1946 - 1954. Bratislava : VHÚ, 2008, s. 22.

6 VESELÝ, Zdenék. Déjiny medzinárodních vztahù. 2. vyd. Plzeň : Vyd. Aleš Čenék, 2010, s. 307-308.