Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Mateusz Gniazdowski - Dariusz Rogut: Odvlečenie občanov Polska do Šovietskeho zväzu v rokoch 1944 - 1945
116 I Mateusz Gniazdowski - Dariusz Rogut Rozkaz o likvidácii a odzbrojovaní štruktúr AK, ktoré podľa sovietskeho dokumentu „mali v svojich radoch nemeckých špiónov“, vydal Stalin 31. júla 1944. Na základe tejto direktívy boli dôstojníci internovaní a poddôstojníci a vojaci boli prevelení k záložným práporom 1. Poľskej armády (číže poľskej armády podriadenej Moskve). Perzekúcie a deportácie kádrov AK a civilných štruktúr exilovej vlády mali za účel aj podporu komunistickej moci pri preberaní kontroly nad poľským územím. Moskve podriadený výbor PKWN i komunisti mali vlastné represívne orgány - Bezpečnostný úrad (UB) a Občiansku milíciu, ale aj výpomoc zo strany sovietskej vojenskej kontrarozviedky SMERŠ, troch divízií vôjsk NKVD a jednotiek Červenej armády. Zjavným príkladom porušenia medzinárodného práva bolo zákerné zadržanie lídrov poľského podzemného štátu, čiže predstaviteľov legálnej londýnskej vlády v marci roku 1945 v Pruszkowe pri Varšave. V júni sa v Moskve, pri pasívnom postoji západných spojencov, uskutočnil tzv. „proces šestnástich“. Bol to vzorový proces proti legálnym poľským orgánom, ktorých predstavitelia boli súdení podľa sovietskych zákonov za špionáž a za zradu Sovietskeho zväzu. Fingované vyšetrovanie a zmanipulovaný proces, v ktorom boli poľskí lídri obžalovaní aj zo spolupráce s Nemcami, mal diskreditovať legálne orgány londýnskej vlády. Z dnešného územia Poľska vyrazil prvý transport s vyše dvoma stovkami vojakov AK z Lublina koncom augusta 1944 do zajateckého tábora v Riazani.6 Väčší transport Poliakov - viac ako tisíc osôb - vyrazil 8. novembra z väznice v Biaiystoku do tábora v Ostaškove, kde nakoniec skončilo skoro 3 tisíc Poliakov (práve v Ostaškove bola pritom na začiatku vojny sústredená aj velká časť poľských dôstojníkov a policajtov vyvraždených v roku 1940).7 V novembri odišli do Ruska aj transporty z Lublinského regiónu, z tábora NKVD v Sokoľówe Podlaskom do tábora Borovičach, kde skončilo spolu skoro 5 tisíc osôb.8 Vo februári 1945 bola ďalšia vlna deportácií, ktorá postihla východné územia inkorporované do Sovietskeho zväzu. Z Vilniusu bolo do sovietskeho vnútrozemia v troch transportoch deportovaných 7 400 Poliakov a z Ľvova ďalších približne 2 500. Paralelne prebiehali deportácie z Pomoranska, z územia predvojnového severného Poľska. Z výskumov Miroslawa Golona vyplýva, že v 13 transportoch Sovieti vyviezli z týchto území vyše 23 tisíc osôb. Boli odtransportovaní do Stalinogorska, Šatury, Bokovo Antracitu, 6 Pozri: ROGUT, Dariusz. Ucieczki žoínierzy Armii Krajowej z obozu NKWD-MWD nr 178-454 w Riazaniu (1945- 1946). In: Dzieje Najnowsze, 2008, č. 3, s. 79-93. ARKUSZ, Aleksandr. Obywatele polscy w obozie NKWD-MWD ZSRR nr 178- 454 w Riazaniu w latach 1944 - 1947. Kraków : Towarzystwo Wydawnicze „História Iagellonica”, 2010, s. 243-253. Indeks Represjonowanych (ďalej len IR), f. XIII : Uwiçzieni w Ostaszkowie i Riazaniu : alfabetyczne wykazy 4307 internowanych Polaków i obywateli polskich, którzy w latach 1944 - 1947 przeszli przez obozy jenieckie nr 41 i nr 178-454 NKWD-MWD ZSRR. Ed. Anna Dzienkiewicz. Warszawa : Oérodek Karta, 2003, s. 35-40. 7 ROGUT, Dariusz. Z dziejów internowanych Polaków w Zwi^zku Sowieckim : obóz nr 41 w Ostaszkowie. In: Dzieje Najnowsze, 2001, č. 2, s. 79-101. EanceeBa, H. E. - AnTeKapn, n. A. - HaraeB, M. M. - ycneHCKnň, M. B. IypbHHOB Karanor ameaoHOB c UHTeproipoBaHHbiMH iio/mKaMH, orupaB/ieHUbiMu b rjiyőb CCCP. In: IypbHHOB, A. 3. (Ed.). Penpeccuu npomue nomtKOB u nomcKux epancdan. MocKBa : 3ßeHba, 1997, s. 220. 8 EíinceeBa, H. E. - AnTeKapb, n. A. - HaraeB, M. M. - ycneHCKMťi, 14. B. ľypbHHoe Kamanoe..., s. 220. IR, t. IV : Uwiçzieni w Borowiczach : alfabetyczne wykazy 5795 Polaków i przedwojennych obywateli polskich innych narodowosci wiçzionych w obozie jenieckim nr 270 NKWD ZSRR w Borowiczach w latach 1944 - 1949. Eds. Anna Dzienkiewicz, Aleksandr Gurjanow. Warszawa : Centrum Przechowywania Zbiorów Historyczno-Dokumentalnych, 1997, s. 11. ROGUT, Dariusz. Losy žolnierzy Armii Krajowej („riazariczyków“) w sowieckim obozie MWD nr 270 w Borowiczach (1947 - 1949). In: Wokót spraw trudnych, bolesnych i zapomnianych. Štúdia i szkice. tódž : Instytut Pamiçci Narodowej, 2014, s. 497-519.
