Perkár, Martin - Simon Attila - Tokárová, Zuzana: Cena víťazstva. Odvlečenie obyvateľov z územia Československa, Maďarska a Poľska do Sovietskeho zväzu v rokoch 1944-1945 (Šamorin-Košice, 2017)
Béni Balog L.: Hromadné depotácie civilného obyvatelstva z Madarska v rokoch 1944 - 1945
Hromadné deportácie civilného obyvateľstva z Maďarska v rokoch 1944 - 1945 I 103 Z obce Encsencs ležiacej v obvode Nyírbátor sovietske vojenské orgány odvliekli 105 nevinných osôb koncom októbra 1944, lebo jeden miestny muž „vzplanutý hnevom“ zabil sovietskeho vojaka, ktorý sa správal násilnícky k jeho manželke. Po niekoľkých dňoch bol páchateľ na vojenskom súde oslobodený a prepustený, rukojemníci sa však - podľa žiadosti obce z decembra 1944 - napriek tomu nedostali domov.27 Na záver pripomeňme taktiež prípad, ktorý sa stal v meste Hajdúböszörmény ležiacom v severovýchodnej časti Maďarska. Miestny reformovaný kňaz, Sándor Kálmán, 2. júla 1945 adresoval rozvášnený list ministrovi školstva Gézovi Telekimu vo veci odvlečenia cirkevných a civilných osôb z mesta sovietskym vojskom. Nasleduje opäť dlhší citát: „Z mesta Hajdúböszörmény však neodvliekli len diakonov, učiteľov, študentov, tých bolo len 10 - 12. Čo sa však stalo s ostatnými deportovanými, s ďalšími 200 odvezenými osobami, ktorí boli politicky čistí a nevyznávali žiadne fašistické či nyilasovské idey? Ich príbuzní priam obliehajú moju farnosť, mestskú radnicu, žandárstvo, ruské veliteľstvo. Náš kompletný menný zoznam aj s politickým dosvedčením sa nachádza na ministerstve zahraničia, ale žiadna odpoveď. Darmo sme sa obrátili na Červený kríž v Debrecíne, takisto zobrali celý zoznam, ale žiadna odpoveď, či sú živí a či mŕtvi? Ulapili ich ako civilných občanov, počas vykonávania pokojnej práce, bez výberu a za pár hodín 30. októbra 1944 v meste Böszörmény pod zámienkou niekoľkohodinovej či niekoľkodňovej práce, odvtedy však o nich nie sú žiadne správy, žiadne známky života, z debrecínskej kasárne ich vlak odviezol niekam: 19. novembra 1944. Kde sú tí úbohí, zmrzačení nádenníci, remeselníci, hospodári - muži vo veku 50 - 60 rokov a aj mladší? Medzi našimi občanmi panuje kvôli tomu nesmierne rozhorčenie. Chápu tých, ktorí boli vojakmi, a teraz sa nemôžu vrátiť, lebo sa stali zajatcami. Chápu tých, ktorí boli odvlečení kvôli svojej politickej minulosti, či nemeckému pôvodu. Ale ľud nechápe, že Szabovci, Nagyovci, Kisovci, ktorí sa politike nikdy nevenovali a nezúčastnili sa žiadnej fašistickej či nyilasovskej činnosti, nejavia žiadne známky života už viac ako 8 mesiacov, prečo mohli byť odvlečení z kruhu svojich rodín a detí, z miesta ich práce v tomto novom svete, ktorý je budovaný na spravodlivosti.“28 Minister vo svojej odpovedi zdôraznil, že odvlečené osoby pokladá Červená armáda za vojnových zajatcov, a tak podľa medzinárodného práva až do obdobia uzavretia mieru môže s nimi svojvoľne nakladať, a nie je povinná ich prepustiť na slobodu. Kňaza a veriacich vyzval k trpezlivosti, a poprosil ho, aby „sa im snažil vysvetliť, že odvoz osôb je následkom toho, že Maďarsko prehralo vojnu.“29 Nevinne odvlečené osoby a ich rodinní príslušníci však nemohli za prehratú vojnu a neboli zvedaví na predpisy medzinárodného práva. Dvadsať percent osôb odvlečených z územia Maďarska sa totiž už nikdy nevrátilo domov a ostatní až po dlhých rokoch. 27 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 96. Druh zavraždeného sovietskeho vojaka ihneď zastrelil päť osôb z obce, následne došlo k zajatiu rukojemníkov. 28 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 138 a, s. 326. 29 BALOGH, B. „Törvényes” megszállás..., dokument č. 138 b, s. 328.
