Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
54 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje V regióne Záhoria bola v porovnaní s ostatnými úsekmi slovensko-českej štátnej hranice cezhraničná spolupráca ako prvá v určitej forme aj oficiálne podložená. Prvou organizáciou potvrdzujúcou túto skutočnosť bol Spolok pre podporu Pomoravia (so slovenskou aj českou účasťou), ktorý vznikol v roku 1992 (ako spolok s medzinárodným prvkom mohol byť zaregistrovaný na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky až v roku 1993) a za svoj hlavný dlhodobý cieľ si vytýčil splavnenie rieky Moravy a vybudovanie kanála Dunaj - Morava - Odra - Labe. V súčasnosti prebiehajú práce na oživení malej vodnej turistiky po tzv. Baťovom kanáli a pre vyhliadkové plavby bol splavnený úsek Veselí nad Moravou - Petrov. V najbližšej budúcnosti sa plánuje predĺženie smerom k hranici so Slovenskom a na vodnú cestu tak bude napojená aj Skalica (Slavik, 1998). Okrem splavnenia rieky Moravy a jej následného energetického využitia sa spolok snaží aj o splnenie niektorých ďalších čiastkových cieľov - postupný rozvoj cestovného ruchu a turizmu v regióne Pomoravia, vytváranie nových pracovných príležitostí, udržiavanie dobrých susedských vzťahov na rieke so zvláštnym dôrazom na ekológiu, tvorba propagačných materiálov a pod. Okrem toho ešte pred vznikom euroregiónov fungovalo združenie INFOREG - Záhorie, na ktorom okrem slovenskej a českej strany participoval i región Dolného Rakúska (Slávik, Halás, 1998). Severovýchodne od okresov Skalica a Senica je lokalizovaný okres Myjava, ktorý podľa svojho charakteru nemožno zaradiť ani k regiónu stredného Považia, ani k regiónu Záhoria. Jeho orientácia na moravskú stranu nie je výrazná, okrajové prihraničné oblasti sa však vyznačujú aj nevyhovujúcou dopravnou dostupnosťou do slovenských regionálnych centier. 8. Perspektívy rozvoja cezhraničných väzieb a cezhraničnej spolupráce v slovensko-českom pohraničí Rozdelenie Československa je nezvratným faktom a zároveň znamená, že zodpovednosť za situáciu v oboch krajinách preberajú ich občania a politické reprezentácie, ktoré vzišli zo slobodných volieb. Treba si priznať, že vývoj akoby dával v počiatočnom štádiu (deväťdesiate roky) viac za pravdu tým zástancom a iniciátorom rozdelenia, ktorí považovali Slovensko za brzdiacu časť spoločného štátu s nejasnou zahraničnopolitickou orientáciou a nepripravenú k efektívnej harmonizácii smerov a tempa politického a ekonomického rastu. Postupne sa však aj situácia na Slovensku stabilizovala, v niektorých parciálnych oblastiach ekonomickej transformácie dokonca po roku 2002 Českú republiku predbiehame. Obdobie po rozdelení federácie je spojené s ochladnutím a utlmením vzájomných vzťahov Slovenskej republiky a Českej republiky. Svoj podiel na tom má izolacionistická zahraničná politika Slovenska, ako aj politický postoj Českej republiky v období rokov 1992-1997, ktorý spočíval v postavení alternatívy: buď stredoeurópska spolupráca alebo EÚ; vyplývajúci predovšetkým z falošného presvedčenia, že cesta do európskych štruktúr bude hladká, rýchla a uľahčená sólo formou (Zajac, 1999). Tento postoj narušil aj celkovú spoluprácu v stredoeurópskom priestore, ktorá mala v tejto etape vývoja viac-menej formálny charakter a bola znovuobnovená premiérmi krajín V4 až v roku 1998. Zlepšili sa i slovensko-české vzťahy, čo sa prejavilo v novej spolupráci v oblasti kultúry, školstva, v otázke uznávania dvojitého občianstva a pod. Vzťahy v
