Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)

1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag

44

Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje

j) problémy pracujúcich v pohraničí, ktoré sa týkajú dopravy, bývania, sociálnych istôt, daní, zamestnanosti a pracovných možností,

k) hospodárske a iné projekty, najmä rozmiestňovanie priemyselných zariadení (objektov), likvidácia odpadov,

l) prevencia kriminality,

m) sociálna starostlivosť.

Prvé návrhy na vznik euroregiónov v slovensko-českom pohraničí sa objavili koncom deväťdesiatych rokov. Za zmienku stojí hlavne ten, ktorý priniesol Ŕehák (1999), aj so stručnou charakteristikou jednotlivých regiónov (bol uverejnený ešte pred oficiálnym podpísaním spolupráce v rámci všetkých troch neskôr vzniknutých euroregiónov):

1. Euroregión Beskydy-Kysuce-Javorníky by mohol siahať od Lyského priesmyku až po česko-slovensko-poľské pomedzie. Rozhodujúci faktor: ekologický motív, totiž spoločná starostlivosť o chránené krajinné oblasti Beskydy (v Českej republike) a Kysuce (na Slovensku). Je tu i mimoriadny rozsah pohybu za prácou medzi Kysucami a Ostravskom, ako aj výrazný rekreačný tlak Ostravska na Moravskoslezské Beskydy, ale až na Slovensko. Úplne zvláštnym javom, hodným euroregionálnej pozornosti, sú pohraničné osady, čiastočne i transformované na rekreačné lokality, medzi Bílým Krížem a Bumbálkou.

2. Euroregión Bilé Karpaty (Biele Karpaty). Priorita: spoločná ochrana tohto pohoria. Ďalej projekty týkajúce sa bezprostredného susedstva bielokarpatských obcí, ochrana čistoty vody v rieke Vlára (tečie z Moravy na Slovensko) a tiež „kúpeľná“ spolupráca Luhačovíc a Trenčianskych Teplíc.

3. Euroregión Pomoraví (Pomoravie), zahrňujúci predovšetkým dvojmestie Hodonín, Holič, ale aj také mestá (obce) ako Skalica, Strážnice, Breclav a Kúty. Základná orientácia: zlepšenie dopravy medzi mestami, lepšie využitie dopravných uzlov, spoločné projekty k využitiu rieky Moravy, ale i podpora lokalizácie firiem pre podnikanie v druhej z oboch republík, k budovaniu cykloturistických trás a k zlepšeniu informácií o národopisných akciách, hodoch, výstavách atď. Prirodzenými centrami tohto euroregiónu by boli mestá Skalica a Hodonín.

Predpoklady sa takmer presne naplnili, keďv slovensko-českom pohraničí v priebehu rokov 1999 a 2000 nakoniec vznikli tri euroregióny: Euroregión Beskydy (participuje aj poľská strana), Euroregión Bílé—Biele Karpaty a Euroregión Pomoravie-Weinviertel-Jižní Morava (participuje aj rakúska strana).

Euroregión Beskydy vznikol 18. 2. 2000 v Rajczi. K dohode podpísanej slovenskou a poľskou stranou pristúpila 9. 6. 2000 aj česká strana. Zakladateľmi Euroregiónu sú Združenie „Región Beskydy“ za slovenskú stranu, Združenie „Region Beskydy" za českú stranu a Združenie „Region Beskidy“ za poľskú stranu, sídlami mestá Žilina, Frýdek-Místek a Bielsko-Biata. Územie pozostáva z okresov Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Námestovo a Žilina (časť okresu); Frýdek-Místek (časť okresu) a Karviná (časť okresu); Bielsko-Biata, Sucha Beskidzka a Žywiec. Na ploche 3 853 km2 tu žilo v roku 2001 spolu 769 000 obyvateľov (slovenská časť - 2 032 km2 a 265 000 obyvateľov, česká časť - 605 km2 a 161 000 obyvateľov, poľská časť - 1 216 km2 a 343 000 obyvateľov).

Spolupráca v rámci Euroregiónu Beskydy by mala smerovať k vyváženému rozvoju regiónov a zbližovaniu jeho obyvateľov a inštitúcií. V rámci šiestich sekcií sú za