Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)

1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag

30

Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje

dôkazov pre tvrdenie, že ekonomický rast je spojený s rastúcou príjmovou nerovnosťou (Rievajová, 2002). U Slovákov však naďalej prevláda skôr konzervatívny prístup a v porovnaní s ostatnými stredoeurópskymi národmi je u nich potenciál k mobilite za prácou najnižší (Divinský, 2004).

Obr. č. 9. Štruktúra a vzťahy migračných pohybov cez štátnu hranicu

Napriek tomu že väčšina teórií migrácie vychádza z možnosti voľného pohybu osôb bez regulácie - neoklasická teória, integračná teória, teória dokonalej konkurencie atď. (World Migration 2003), migračný pohyb cez štátnu hranicu je do značnej miery determinovaný postojom krajín na ňom zúčastnených. Pri liberálnom postoji krajiny neobmedzujú priestorové správanie obyvateľstva, pohyb za prácou (analogicky i za štúdiom) sa riadi len aktuálnym stavom na trhu práce. Regulatívnym postojom sa naopak štát snaží z určitých spoločensko-ekonomických dôvodov tieto pohyby obmedzovať. Európska únia (schengenský systém hraníc) zabezpečuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na vnútorných hraniciach krajín (fakticky to znamená ich zánik). Niektoré štáty (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko) sa však bránia tento základný princíp zachovať aj pri vstupe kandidátskych krajín a žiadajú v ich prípade zavedenie prechodného obdobia regulujúceho voľný pohyb osôb. Strach z masového prisťahovalectva pracovnej sily z nových krajín patrí medzi najväčšie obavy z rozšírenia EÚ. Príklady írska, Grécka, Španielska a Portugalska hovoria, že masové emigrácie z týchto krajín sa nekonali - naopak, členstvo v EÚ ukázalo reálnu nádej na zlepšenie domácej ekonomickej situácie. Veľa občanov týchto krajín sa postupne začalo vracať domov, v ďalšej fáze sa dokonca stávajú krajinami nových imigrácií (World Migration, 2003).

Naposledy bola podrobne pracovná migrácia (dochádzka do zamestnania) prekračujúca slovensko-českú hranicu evidovaná pri sčítaní ľudu v roku 1991 (obr. č. 10). Dáta zo sčítania 2001 obsahujú len jednotnú kolónku „zahraničie" čím sa stáva ich použitie v našom výskume výrazne obmedzené. Pri zamestnávaní občanov ČR v SR