Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)
1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag
18 Válogatott tanulmányok és adatok - Vybrané štúdie a údaje okrem veľkokapacitných colných priechodov nadregionálneho významu je tu až na niektoré menšie úseky slovensko-českého pohraničia vytvorená pomerne hustá sieť colných priechodov, ktoré sľce zahŕňajú veľa dopravných obmedzení, ale napriek tomu môžu bez problémov spĺňať svoj hlavný cieľ, prepojenie sídiel v oboch stranách pohraničia (regionálny význam). Okrem toho by bola ešte vhodná realizácia neštandardných možností prechodu štátnej hranice - cyklotrasy, turistické chodníky, prístupové cesty k objektom z druhej Stany hranice ako chaty, súkromné pozemky, záhradky a pod. (lokálny význam). Tab. č. 6. Intenzita cestných colných priechodov v celom úseku hranice SR Úsek Počet cestných colných priechodov Dĺžka štátnej hranice (km) Dĺžka / priechod (km) Česká republika 16 251,8 15,7 Maďarsko 16 668,6 41,8 Poľsko 10 547,1 54,7 Rakúsko 5 106,0 21,2 Ukrajina 2 98,5 49,3 Spolu 49 1 672,0 34,1 Ak chceme hodnotiť rozloženie colných priechodov na jednotlivých dielčích úsekoch slovensko-českej hranice a ich prepojenie na komunikačnú a sídelnú siet, bude potrebné podeliť si ju na niekoľko častí. Vzhľadom k tomu, že z našej pozície je relevantný hlavne „slovenský pohľad“, uskutočníme toto rozdelenie na základe slovenskej časti slovensko-českého pohraničia. V celom jeho úseku, až na malé výnimky, okresy približne rešpektujú prirodzené rozdelenie priestoru na funkčné mestské regióny (celý okres Kysucké Nové Mesto a Bytča spadá pod žilinský funkčný mestský región, juhozápad Senice pod bratislavský, okrem toho sú už diferencie len v pričlenení niekoľkých obci"), môžeme preto vychádzať z okresných hraníc. Pre naše analýzy je však členenie až na úroveň okresov v tomto prípade až príliš detailné, s použitím pomocných kritérií (morfológia územia, dopravná sieť, historické súvislosti) sa ako najvhodnejšie javí rozdelenie na nasledujúce oblasti: A. Oblasť Kysúc B. Oblasť stredného Považia BI. Považskobystrická podoblasť B2. Trenčianska podoblasť C. Oblasť severného Záhoria a Myjavská Cl. Myjavská podoblasť 02. Skalická podoblasť Do oblasti A zaradíme okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, do BI Bytču, Považskú Bystricu, Púchov a llavu, do B2 Trenčín a Nové Mesto nad Váhom, do Cl Myjavu a do C2 Skalicu a Senicu. Tým dosiahneme rozdelenie pohraničia a zároveň aj rozdelenie hranice. Kedže nie je možné presne určiť dĺžku hraničnej línie v takto zadefinovaných úsekoch, použijeme ako ukazovateľ hodnotenia intenzity priemernú vzdušnú vzdialenosť medzi dvoma susednými colnými priechodmi. V niektorých prípadoch (napr. pri výraznej členitosti hraničnej čiary na mikroúrovni - meandre riek) môže byť tento ukazovateľ dokonca smerodajnejší ako dĺžka hranice pripadajúca na jeden colný priechod. Priemernú vzdušnú vzdialenosť dvoch susedných colných priechodov určíme vzťahom:
