Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2005 (Somorja-Dunaszerdahely, 2006)

1. Válogatott tanulmányok és adatok a nemzeti és etnikai kisebbségekre vonakozólag

1. VÁLOGATOTT TANULMÁNYOK ÉS ADATOK A NEMZETI ÉS ETNIKAI KISEBBSÉGEKRE VONATKOZÓLAG

Vybrané štúdie a údaje vzťahujúce sa na národnostné menšiny

1.1. Cezhraničné väzby a cezhraničná spolupráca Slovenska s Českou republikou

Határon átnyúló kapcsolatok és határ menti együttműködés Szlovákia és Csehország között

1. Česká menšina na Slovensku a migračné väzby medzi SR a ČR

Pozícia Slovenskej republiky vo vzťahu k Českej republike je v porovnaní so vzájomnými vzťahmi iných dvojíc štátov značne nadštandardná. V Európe nenájdeme žiadnu inú dvojicu národov, ktoré by mali k sebe tak blízko ako Slováci a Česi, nepopierateľná je ich previazanosť, ktorá má korene už v ďalekej minulosti. Bez ohľadu na to, či žili alebo nežili v rovnakom štátnom útvare, boli v neustálom kontakte. Medzi oboma národmi sa tým sformovalo vzájomné puto, ktoré je v budúcnosti možné len veľmi ťažko pretrhnút.

V novodobých dejinách sa kontakty medzi slovenským a českým obyvateľstvom zintenzívnili hlavne po vzniku prvej republiky 28. októbra 1918. Začleňovanie Slovenska do Československej republiky sa de iure skončilo 4. júna 1920 podpisom Trianonskej mierovej zmluvy s Maďarskom. Vtedy boli zadefinované aj hranice Slovenska, pričom možno konštatovať, že slovensko-česká hranica (vtedy vnútorná hranica v rámci vtedajšej ČSR) nebola ako jediná zaťažená hraničnými spormi.

Aj keď možno konštatovať, že Československo vzniklo hlavne z určitých strategickopolitických dôvodov, spolupráca oboch národov začala v 20. rokoch 20. storočia pomerne úspešne fungovať. Vzťah ekonomicky silnejšieho priemyselného (českého) národa k ekonomicky slabšiemu agrárnemu (slovenskému) národu sa samozrejme odzrkadlil aj v migračných väzbách. Tie jednoznačne prevládali smerom zo Slovenska do Českých zemí, v opačnom smere boli migračné toky výrazne menšie. Na Slovensko prichádzala z Českej republiky prevažne inteligencia (umelci, vedci, učitelia, architekti a pod.) a stredná vrstva, ktorá smerovala hlavne do väčších miest a na riadiace a úradnícke posty.

Jednostranný vývoj migrácie bol dlhodobý a pokračoval aj po druhej svetovej vojne. Od roku 1947 (s výnimkou roku 1954) až po súčasnosť prevažujú nepretržite počty migrantov zo Slovenska do Českej republiky (obr. č. 1). Zintenzívnenie migračného pohybu po druhej svetovej vojne sa považovalo za prirodzenú súčasť vnútroštátnych premien, ktoré vyvolala nová politická situácia a zásadné zmeny v orientácii národného hospodárstva štátu. Bašovský (1985) rozlišuje tri hlavné migračné prúdy, z ktorých najsilnejší bol hneď prvý (povojnový). Išlo o masové prúdy Slovákov prichádza-