Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Systém finančnej podpory zo štátneho rozpočtu pre národnostné menšiny 95 Nižšie sa budeme venovať charakteristikám rozdelenia jednotlivých národností podľa vierovyznania. Tendencie rozdelenia Slovákov podľeľ vierovyznania sa iba v malej miere líši od celoštátnych trendov. Zároveň však z hľadiska jednotlivých vierovyznaní existujú aj výrazné odchýlky. Medzi Slovákmi je o čosi viac rímskokatolľkov (69,9 %), pomer ateistov je 13,7 %, výrazne vyšší je pomer evanjelikov (7,8 %), zároveň je nižší počet pravoslávov (0,7 %), pomer ľudí s neznámym náboženstvom je 2,2 %, a len zlomok celoštátneho pomeru je pomer reformovaných (0,6 %). Rozdelenie maďarského obyvateľstva sa v základných črtách podobá slovenskému obyvateľstvu. Medzi Maďarmi je v malej miere vyšší počet katolíkov než je celoštátny priemer. Takmer tri štvrtiny Madárov sú katolíci (72,8 % rímsky, 1,6 % grécky). Podstatný rozdiel je pri príslušnosti k protestantským cirkviam. Spomedzi protestantských Madárov patrí väčšia časť k reformovanej cirkvi (15,5 %), celoštátne však najväčšia časť protestantov (6,9 %) je členom evanjelickej cirkvi. Medzi Madármi je len zanedbateľný počet pravoslávov (0,02 %), počet osôb patriacich k iným vierovyznaniam sa pohybuje na úrovni celoštátnych hodnôt. Výrazný rozdiel je však v tom, že medzi Madármi je dvakrát menej ateistov (6,4 %) než je celoštátny priemer a takmer trikrát je nižší (1,1 %) počet osôb s neznámym vierovyznaním. Sídelné rozmiestnenie Rómov sa prejavuje aj v ich náboženskej príslušnosti. (Ich počet je najvyšší na východe Slovenska, smerom na západ ich počet klesá.) Tento fakt odzrkadľuje, že medzi nimi je výrazne viac gréckokatolíkov (6,4 %) než sú celoštátne údaje, ale aj pomer pravoslávov (1,8 %). Veľmi nízky je u nich pomer evanjelikov (1,1 %) a reformovaných (0,9 %), a počet ateistov len o niečo prekračuje polovicu celoštátnych údajov (7,6 %). Výrazne vyšší je však pomer osôb patriacich k rôznym menším cirkviam (2,7 %). Charakteristickou črtou rozdelenia Čechov podľa vierovyznania je fakt, že je medzi nimi veľa ateistov (36,5 %). Z vierovyznaní u nich dominuje rímskokatolícke (50,9 %), celoštátne údaje viacnásobne prekračuje pomer osôb patriacich k iným cirkviam (4,2 %). Zastúpenie vierovyznaní u Rusínov a Ukrajincov sa výrazne líši od celoštátnych trendov. V obidvoch spoločenstvách tvoria väčšinu osoby patriace k „východným" náboženstvám. Väčšina Rusínov (54,8 %) sa hlási ku gréckokatolíckej cirkvi, vyše jedna tretina (37,1 %) zasa k pravoslávnej cirkvi. Zastúpenie iných vierovyznaní je veľmi malé, k protestantským cirkviam sa ich hlási len zanedbateľný počet. Počet ateistov medzi nimi (5,1 %) nedosahuje ani polovicu celoštátneho priemeru. Väčšina Ukrajincov (50,3 %) sa hlási k pravoslávnej cirkvi, 29,2 % je gréckokatolíckeho vierovyznania. Zdá sa, že jednou z charakteristík rusľnsko-ukrajinskej etnickej hranice je to, že Ukrajinci sú sekularizovanejší: viac než dvojnásobne je u nich vyšší počet ateistov (10,7 %) než u Rusínov. Okrem toho u nich badať aj väčší náboženský pluralizmus: vo väčšej miere sa hlásia k iným „nevýchodným“ náboženstvám než Rusíni. Zloženie obyvateľstva Slovenska podľa vierovyznania sa výrazne mení aj z regionálneho hľadiska, čo úzko súvisí s etnickým zložením daného územia. Regionálne rozdiely preskúmame v štyroch regiónoch: západ, stred, východ a Bratislava a okolie. Bratislavu sme vymedzili do osobitnej kategórie z toho dôvodu, že spojenie bratislavského regiónu a západného Slovenska by výrazne deformovalo údaje o týchto dvoch regiónoch. Pomer rímskokatolľkov smerom na východ klesá, pomer evanjelikov je najvyšší na strednom Slovensku, gréckokatolíkov a pravoslávov je zasa najviac na východe
