Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
8 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšfn jazykov, označovanie obci", písania mien a priezvisk a vzdelávanie v materinskom jazyku. Napriek zámerom vlády, nepodarilo sa ani v roku 2004 pripraviť návrh zákona o národnostných menšinách, ktorý by nielen sumarizoval, ale prípadne aj rozširoval práva etnických minorít, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené vo viacerých zákonoch a právnych normách. Prirodzene, garanciu základných menšinových práv pre Rusínov a Ukrajincov zabezpečujú aj niektoré medzinárodné dohovory a medzištátne zmluvy, a to predovšetkým Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane práv národnostných menšín a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Rešpektovanie a realizáciu národnokultúrnych práv ukrajinskej menšiny nesporne zaručujú tiež bilaterálne dohody medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktoré sa, okrem iného, týkajú viacerých oblastí kultúrneho života. Účasť rusínskej a ukrajinskej menšiny na politickom živote, zvlášť pokiaľ ide o záležitosti minority, sa realizuje prostredníctvom k tomu určených štátnych inštitúcií, no najmä vlastnou politickou činnosťou. Preto. Rusľni a Ukrajinci, resp. niektoré ich organizácie, majú svojich zástupcov v Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny, hoci v roku 2004 nevyvíjala výraznejšie aktivity a existovala skôr formálne. Jediná politická strana, ktorá má blízko k Rusínom a Ukrajincom, Regionálna demokratická hromada-Východ (RDH -V), vo vzťahu k menšine nevyvíjala skoro žiadnu reálnu činnosť. Strana menšín, ktorej vznik avizoval poslanec H. Árvay, zatiaľ nebola ani registrovaná. Predchodkyňa RDH -V, Piddukľans'ka demokratyčna hromada, vznikla 25. júna 1994 v Prešove. Bola založená s cieľom obhajovať záujmy obyvateľstva severovýchodného Slovenska, a to bez ohľadu na ich národnosť a náboženské vyznanie. Deklarovala tiež záujem spolupracovať s orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj s inými politickými subjektami, a aktívne sa zúčastňovať na riešení hospodárskych a sociálnych otázok regiónu.3 Keďže politické strany rusínskej a ukrajinskej menšiny faktický nejestvujú, úlohu reprezentantov a presadzovateľov ich záujmov prevzali národno-kultúrne organizácie: Rusínska obroda na Slovensku a Zväz Rusínov-Ukrajincov SR. Rusínska obroda stojí na platforme ideovej koncepcie, podľa ktorej Rusľni predstavujú samostatný národ, kým ZRUSR ich pokladá za subetnos ukrajinského národa. Z tohto dôvodu vzťahy medzi oboma organizáciami tradične charakterizuje značné napätie. Napriek tomu sa však objavujú aj názory o potrebe ich zjednotenia. Zvlášť v súvislosti s prípravou prijatia zákona o zahraničných Ukrajincoch bol okrem iného vyslovený návrh transformovať Rusínsku obrodu na Kultúrny spolok Rusínov a Ukrajincov. Ten by znamenal paralyzovanie terajšieho ZRUSR a súčasne umožnil istú podmienečnú spoluprácu oboch zoskupení.4 Rozhodujúci vplyv na organizovanie národno-kultúrneho života rusínskeho obyvateľstva mala Rusínska obroda, ktorá v minulých rokoch svoju úlohu realizovala hlavne prostredníctvom týždenníka Národný novynký a dvojmesačmka Rusyn. Od začiatku 3 10 rokiv tomu vynykla Piddukläns'ka demokratyčna hromada. Nove žytta, roč. 54, 2.7.2004, č.27-32, s.3. 4 KAPUTA, A.: Treba nam zminyty orhanizaciju ! Národný novynký, 14, 18.2.2004, č. 5-8, s. 3.
