Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
60 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín Poprad 6, nasledovali okresy Gelnica a Zvolen s počtom 4, Levoča, Michalovce, Krupina a Brezno 3, Banská Bystrica, Veľký Krtľš, Vranov nad Topľou a Stará Ľubovňa 2, Rožňava, Trebišov a Hava 1. Na Košický kraj pripadlo 28 na Prešovský 22, Banskobystrický 14 a Trenčiansky 1. Oproti roku 1980, kedy bolo na Slovensku 96 ZSJ Cigánska osada, vrátane mestských, to bol pokles o takmer 1/5. Ubudli niektoré osady na Spiši a Zemplľne, ale hlavne prestali minimálne štatisticky (či v skutočnosti) existovať v regiónoch, kde boli raritou - v Pukanci (v roku 1980 jediná oficiálna osada v bývalom Západoslovenskom kraji, v Kokave nad Rimavicou, Necpaloch, Dolnej Lehote, Hornej Mičinej. Najvýraznejšia koncentrácia (mapa č.l) ZSJ cigánska osada je v trojuholníku medzi 3 národnými parkami Slovenský raj, Tatry a Pieniny, ďalšie sú okolo Košíc a Zvolena. Sú lokalizované priemerne 500 metrov od okraja intravilánu jadrového sídla obce, väčšinou mimo hlavnej cesty, pričom osada je napojená často len cestou s nespevneným povrchom. Osady sú väčšinou na úpätí svahov na styku poľnohospodárskej pôdy a lesa, často s prameňom pitnej vody. Nezriedka je najbližším stavebným prvkom k osade areál jednotných roľníckych družstiev alebo štátnych majetkov. Ich lokalizácia často súvisela s blízkosťou dôležitých zdrojov - drevo, lesné plody, voda, poľnohospodárske plodiny. Vzhľadom na minimálnu resp. nulovú vybavenosť osady, sa všetko potrebné musí dopraviť, väčšinou z jadrového sídla. Vzhľadom na sociálnu situáciu - nezamestnanosť, vysoká miera invalidity, nízky stupeň vzdelania (jednotlivci s lepšími vyhliadkami pre uplatnenie väčšinou opúšťajú osadu v mladom veku), sa pre život nevyhnutné produkty, zabezpečujú zberom a inými aktivitami na hranici legálnosti. ZSJ Cigánska osada sa nachádzajú v obciach rôznej veľkostnej kategórie. Najmenšou obcou je Opiná (okres Košice-okolie) s 181 obyvateľmi a najväčšou Smižany (Spišská Nová Ves)s 4973 obyvateľmi. 11 obcí je vo veľkostnej kategórii do 499 obyvateľov, z toho Opiná a Ďurdóš do 199 obyvateľov, 21 obcí je v kategórii do 999 obyvateľov 25 obcí v kategórii do 1999 obyvateľov a 10 v kategórii do 4999 obyvateľov. Najľudnatejšou ZSJ Cigánska osada je osada v Bystranoch s 1066 obyvateľmi (nemusia byť všetci rómskeho pôvodu, aj keď to býva pravidlom), pretože v Kecerovciach sú až 3 samostatné osady s 425, 225 a 439 obyvateľmi. V 8 osadách má uvedený trvalý pobyt viac ako 500 ľudí, v 24 viac ako 200 a v 31 menej ako 100. Najmenej ľudnatou osadou je jediná osada v Trenčianskom kraji v Tuchyni. Zaujímavým údajom je podiel osady na ľudnatosti celej obce. Kým najnižšie hodnoty okolo 1% dosahujú bývalé stredoslovenské obce Závadka nad Hronom, Zvolenská Slatina, Tuchyňa a Slovenská Lupča, pričom ich podiel klesá a smeruje k zániku, najvyššie hodnoty sú v podtatranskej oblasti a pri Košiciach. Najväčší podiel obyvateľov žijúcich v osade majú Stráne pod Tatrami 81,84% a Vtáčkovce 76,10%, hodnotu nad 50% presahujú aj Gerlachov, Bystrany, Rakúsy a Rankovce. U spomínaných obcí dochádza k výraznému rastu podielu, napr. v Bystranoch sa zvýšila hodnota z 19,01% v roku 1980, to znamená 337,34 %-ný rast. Popri tomto extrémnom raste, boli najvyššie hodnoty rastu v Gerlachove 277,48%, v Batizovciach 228,69% a v Jakubanoch 207,59%. Nemožno tvrdiť, že dochádza všeobecne k rýchlemu rastu vo všetkých osadách, pretože až 25 z nich vykazuje medzi poslednými sčítaniami úbytok, najväčší Závadka nad Hronom - index rastu 20,0%, Tuchyňa 29,41% a Kosihovce 36,36%. Celkovo za obdobie 1980 až 1991 bol priemerný rast osád o 17,53%, pričom obce ako celok ostali populačne na rovnakej úrovni (index rastu 99,94%).
