Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Rezidenčná segregácia Rómov v rurálnom prostredí Slovenska 57 1.4 Rezidenčná segregácia Rómov v rurálnom prostredí Slovenska Cieľom príspevku je analýza jedného zo špecifických problémov sídelnej štruktúry - segregácie rómskej populácie na úrovni základných sídelných jednotiek v podobe cigánskych (rómskych) osád. Príspevok mapuje rozmiestnenie, vývoj, súčasný stav a možné smerovanie takéhoto typu osídlenia a sociálneho spoločenstva. 1. Segregácia Segregácia sa vo všeobecnosti definuje ako istá rezidenčná separácia určitej skupiny ľudí v širšej populácii. Dochádza k nej, keď spomínaná subgrupa sa nedokáže, resp. nechce asimilovať v pre ňu „cudzom“ prostredí. Kým sa dané spoločenstvo prejavuje k okoliu segregačne, smerom do vnútra pôsobí opačný proces, tzv. kongregácia, t.j. zgrupovanie ľudí na báze podobnej alebo spoločnej charakteristiky ako pôvod, spôsob života a pod. Vo vzťahu k okoliu môže dôjsť až k vzďaľovaniu (anglický termín u sociológov je distancing), opúšťaniu miesta s negatívnymi efektmi pre ich život, v dôsledku hoci aj často neúmyselne vyvolaných konfliktov a vytvorenie si vlastného sociálneho priestoru, ktorý pri výskume možno označiť aj sociálnym regiónom. Extrémnym produktom separácie je ghetto. Termín pochádza z hebrejského slova gheto - odlúčenie. Ghetto sa všeobecne definuje ako oblasť, sektor, štvrť, či okrsok určitého mesta, v ktorom žije z hľadiska bývania a niekedy aj práce segregované obyvateľstvo, ktoré sa ostatného líši náboženským, etnickým, rasovým, sociálnym statusom, regionálnym či národnostným pôvodom alebo kombináciou predošlých. Pôvodné ghettá zakladali Židia v Taliansku, či strednej Európe. Neskôr sa ghettá rozšírili v miestach, kde došlo k veľkým imigráciám v postkoloniálnom období, predovšetkým v Severnej Amerike Ghettami, teda etnickou a kultúrnou segregáciou ako výskumnou témou, sa ako prvý začali zaoberať sociológovia, urbanisti, geografi v USA, kde našli pri vývoji amerických miest vhodný študijný materiál. Najviac vynikla na počiatku „Chicagská škola“, rozvinutá v 30-tych rokoch. Už v roku 1928 publikuje L.Wirth pioniersku prácu The ghetto, kde ghetto definuje nielen ako geografický areál (v našom ponímaní priestorovú jednotku), ale aj ako spôsob života. Postupne vzniká viacero prác, väčšinou aplikovaných na konkrétne americké mesto. Určitou výnimkou sú teoretické práce napr. Boala (1976): Ethnic residential segregation, či Warda (1982): The ethnic ghetto in the United States. To, že sa práce zaoberajú mestskou problematikou, sa odzrkadľuje aj pri názve ďalšej, širšie koncipovanej práci Coxa (1973): Conflict, Power and Politics in the City: A geographical view. V roku 1978 vydáva Philpott prácu, kde okrem iného analyzuje Chicago z pohľadu ghettoizácie. Na základe jeho komplexného pohľadu Peach (1996) hovorí o dualistickom chápaní termínu ghetto:- ako o etniku v istom ohraničenom priestore- ako o priestore, kde žije prevažná väčšina daného etnika Peach (1996) sa vo svojom článku zamýšľa, či sú v Británii ghettá, alebo nie. Analyzuje na území aglomerácie Londýna - rozmiestnenie emigrantov z Karibiku, Afriky, Indie, Pakistanu, Bangladéša, Číny a írska a zisťuje, že 53,6% nebieleho obyvateľstva žije v ghettách a vyše 50% bangladéšskeho ghettá tvoria Bangladéšania, takže sa pre
