Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Religiozita maďarskej mládeže na Slovensku 53 2.3. Účasť na bohoslužbách Kedže v rámci široko koncipovaného výskumu nebola možnosť pokryť celú šírku rituálnej dimenzie religiozity, obmedzili sme sa iba na základnú otázku: ako často navštevujú respondenti bohoslužby (tabuľka č. 8). Tabuľka č. 8: Frekvencia účasti na bohoslužbách (%) Týždenne aspoň raz 18,5 Mesačne aspoň raz 14,7 Ročne aspoň raz 39,0 Nenavštevuje 27,7 Zdroj: Mozaík 2001 Z odpovedí vyplýva, že mladí Maďari skôr nechodia do kostola. Ak totiž týždennú a mesačnú návštevu kostola považujeme za sústavnú účasť na bohoslužbách a ročnú za sporadickú účasť, zisťujeme, že podiel sústavných návštevníkov kostola je nižší (33%) ako podiel sporadických návštevníkov (39%) a to sme ešte nehovorili o viac ako štvrtine respondentov, ktorí vôbec nechodia do kostola. Ako súvisí Frekvencia účasti na bohoslužbách s doteraz skúmanými znakmi religiozity? S členstvom v konfesiách nesúvisí, to znamená, že príslušníci jednotlivých cirkví sa nediferencujú podľa toho, ako často chodia do kostola119. Ako sa dalo očakávať, signifikantnú súvislosť vykazuje iba bezkonfesijnosť a absencia na bohoslužbách (73% bezkonfesijných nenavštevuje bohoslužby). Z doterajších výskumov religiozity vyplýva, že z piatich dimenzií religiozity je určujúca ideologická a rituálna dimenzia, teda viera a praktizovanie náboženských úkonov, ale aj náboženská skúsenosť (emocionálna dimenzia)120. Na základe Mozaik 2001 nemožno odpovedať na otázku, či je to tak aj v prípade mladých Maďarov, veď sme neskúmali všetky dimenzie, iba torzo ideologickej a rituálnej. Nemenej zaujímavá je však otázka, či a ako súvisia tieto dve dimenzie. Medzi ideologickým sebazaradenľm (t.j. náboženskosťou a vierou v Boha) a návštevou kostola je silná spojitosť. Z hľadiska náboženskosti sa v tejto súvislosti vyčleňujú najmä nábožensky založení a neveriaci - neistých na základe návštevy kostola nie je možné identifikovať. Z nábožensky založených cirkevne náboženskí chodia do kostola skôr sústavne (dve tretiny týždenne, jedna pätina mesačne). Svojvoľne náboženskí navštevujú bohoslužby skôr sporadicky (53%) a 80% neveriacich nechodí do kostola. 119 Nie každá cirkev vyžaduje od svojich veriacich rovnakú frekvenciu účasti na bohoslužbách (napr. katolíci by mali chodiť minimálne každú nedeľu na omšu, kalvíni nemusia) 120 Hoci pri jednotlivých vierovyznaniach tieto dimenzie nemusia mat tú istú váhu. Napr. pravoslávna cirkev si zakladá na rituálnej dimenzii viac ako rímskokatolícka a tá zase viac ako reformovaná (Tomka 1996)
