Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
36 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín Pretože až do novembra 1989 nemali príslušníci nemeckej menšiny možnosť vzdelania v materinskom jazyku, jedným z prvoradých cieľov Karpatskonemeckého spolku je aktivizácia vytvorenia tried, ktoré by zabezpečovali vyučovanie nemčiny nielen ako cudzieho jazyka, ale umožnili výuku čo možno najväčšieho počtu predmetov v nemeckom jazyku. V dôsledku politických zmien, rozpadu ČSFR a hospodárskych ťažkostí spojených s prechodom na trhovú ekonomiku, nemal, a ani v súčasnosti nemá, proces výstavby nemeckého menšinového školstva hladký priebeh. Ešte v polovici roka 1995 dopisovateľ denníka Národná obroda, J. Alner, v článku Karpatskí Nemci sa potrebujú naučiť po nemecky konštatoval, že nemecké „menšinové školstvo prakticky neexistuje ani dnes. Nemčina sa vyučuje vo dvoch resp. troch ročníkoch (po jednej triede) na základných školách v Bratislave, Nitrianskom Právne, Kežmarku, Gelnici a Medzeve. Hoci sa tu nemčina označuje za materinský jazyk, deti ju zväčša dobre neovládajú a v konečnom dôsledku je skutočným materinským jazykom slovenčina. Cieľom tejto výučby má byť oživenie nemčiny v bežnom styku.”96 J. Alner poukázal aj na pretrvávajúci nedostatok kvalifikovaných učiteľov nemeckého jazyka a malý záujem vládnych orgánov pre spoluprácu s Karpatskonemeckým spolkom. Podľa autora článku, do „Rady fondu Pro Slovakia, ani do jeho komisie pre menšinové kultúry, nebol vymenovaný nijaký zástupca spolku. Predsednícka KNS Gertrúda Greser je síce členkou Rady vlády pre menšiny, no ako možno vyčítať zo zoznamu členov, v nej sú tiež menšiny v menšine.”97 V školskom roku 1996/1997 boli na gymnáziách v Bratislave, Prievidzi a v Košiciach zriadené triedy s posilneným vyučovaním nemeckého jazyka, t.j. s vyučovaním nemčiny v rozsahu najmenej 8 hodín týždenne. Študenti na týchto školách mali možnosť po úspešnom vykonaní skúšok z nemeckého jazyka získať diplom (vydaný Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky), ktorý im umožňuje uchádzať sa o štúdium na nemeckých univerzitách bez toho, aby museli po nástupe na zvolenú univerzitu vykonať dodatočné jazykové skúšky.98 Bilingválne triedy slovensko-nemecké (časť predmetov sa učí po slovensky, časť v jazyku nemeckom ) sa otvárajú každý rok na gymnáziách v Poprade a v Bratislave. V rekapitulácii aktivít Karpatskonemeckého spolku za rok 1996, jeho vtedajšia predsedníčka G. Greser uviedla, že v spolupráci so štátnymi úradmi Slovenskej republiky, vyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko a Karpatskonemeckým Landsmanšaftom so sídlom v Karlsruhe, boli na základných školách v Bratislave, Nitrianskom Právne, Kežmarku, Medzeve a Gelnici otvorené triedy s posilneným vyučovaním nemeckého jazykom. Vyučovanie sa začalo v improvizovaných podmienkach s prihliadnutím na miestne pomery a možnosti, pretože v tom čase ešte nebola vytvorená jednotná štruktúra osnovy vyučovania. Vzdelávanie v uvedenom rozsahu mohlo byť zabezpečené vďaka lektorom z Nemecka, ktorí taktiež pomáhali pri vypracovaní provizórnych učebných osnov. V školskom roku 1997/1998 sa začalo vyučovanie v nemeckom jazyku na základnej škole v Chmeľnici v okrese Stará Ľubovňa. Vyučovanie niektorých predmetov v nemeckom jazyku prebiehalo v štyroch triedach prvých až štvrtých ročníkov s celkovým 96 Národná obroda, 18. júla 1995. 97 Národná obroda, 18. júla 1995. 98 Karpatenblatt, marec 1997.
