Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
Nemecká menšina v slovenskej spoločnosti po roku 1989 33 vydali vyhlásenie, v ktorom deklarovali pozitívne stanovisko k prístupovým rokovaniam s tým, že príslušníci nemeckej menšiny sa budú „aktívne zapájať pri integrácii Slovenska, vlasti karpatských Nemcov, pri jeho integrácii do európskych štruktúr“.90 Prostredníctvom Karpatskonemeckého spolku dostáva slovenské zdravotníctvo z prostriedkov Spolkovej republiky Nemecko už 11 rokov významnú pomoc. Ide o finančne náročné zdravotnícke prístroje, pomôcky a vybavenia hradené SRN. Dislokované sú do nemocníc v tých regiónoch, kde žijú karpatskí Nemci-Spiš, Košice, Bratislava, Horná Nitra a Bodwatal. Je zrejmé, že tieto dary neslúžia len príslušníkom nemeckej menšiny, ale využívajú ich všetci pacienti, ktorí zdravotnícke zariadenia navštívia, bez ohľadu na ich národnosť. V uplynulých jedenástich rokoch zdravotnícke prístroje a pomôcky boli odovzdané 40 nemocniciam na Slovensku v celkovej hodnote 26 miliónov Sk. V roku 2005 boli kúpené a odovzdané medicínske prístroje nemocnici v Bojniciach, Starej Ľubovni a v Ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. V obnovenom povojnovom Československu boli dekréty prezidenta E. Beneša vydané na základe prezumpcie „kolektívnej viny“ za zločiny nacizmu. Aj v súčasnosti je „časť občanov Slovenska nemeckej národnosti trvalo vystavená diskriminačným účinkom“ 91 uvedených legislatívnych noriem. Ich dôsledky „sa prenášajú z generácie na generáciu a takto postihnuté rodiny sa dodnes nemôžu dovolať aspoň zmiernenia majetkových alebo morálnych krívd.“92 Uvedený prístup v Československu k nemeckej, ale i madárskej menšine v období po druhej svetovej vojne bol nezlučiteľný s konaním právneho štátu. KNS žiada slovenskú vládu, aby sa v tomto smere „zasadila o odstránenie diskriminácie občanov Slovenska nemeckej národnosti."93 V súčasnosti, v neposlednom rade v dôsledku problémov spojených s reštitúciou majetkov, nenachádzajú snahy o zrušenie dekrétov na slovenskej politickej scéne dostatočnú podporu. Tlačovým orgánom KNS je mesačník Karpatenblatt, ktorý slúži ako fórum pre výmenu informácií, postrehov a názorov príslušníkov nemeckej menšiny v celoslovenskom rozsahu. Vychádza s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR od júla 1992 v Poprade ako periodikum určené pre príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku. Jeho vydávanie má pre malú komunitu Nemcov, roztrúsených po celom Slovensku, mimoriadny význam. Ako jediné noviny publikované v nemeckom jazyku sú najdôležitejším informačným zdrojom o činnosti jednotlivých miestnych skupín Karpatskonemeckého spolku. Zakladajúcim šéfredaktorom Karpatenblattu bol Július Kiss, v roku 1994 redakciu prevzala Gabriele Kintzler. Po jej odchode vo februári 2000 bol za redaktora ustanovený Vladimír Majovský. Publikačná práca Karpatenblattu bola ocenená na viacerých medzinárodných fórach, napr. na zhromaždeniach skupiny nemeckých menšín pri FUEV. V roku 1995 pri príležitosti 50. výročia ukončenia druhej svetovej vojny bol v májovom vydaní Karpatenblattu uverejnený redakčný článok Cintorín v Zborove-znak zmierenia. Za tento článok bola Karpatenblattu udelená novinárska cena Evanjelickej Mediálnej Akadémie vo Franfurkte nad Mohanom.94 90 www.kdv.sk/vyhlásenie KN. 91 www.kdv.sk/vyhlásenie KN. 92 www.kdv.sk./vyhlásenie KN. 93 www.kdv.sk/vyhlásenie KN. 94 www.kdv.sk/karpatenblatt.
