Dohányos Róbet et al. (szerk.): Národnostné menšiny na Slovensku 2004 (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
1. Vybrané šstúdie z oblasti života národnostných menšin
120 Vybrané štúdie z oblasti života národnostných menšín vek a náboženstvo, politické či iné zamýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod. Jednou z hlavných úloh verejnoprávnej televízie je vysielanie obsahovo vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky a zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny prostredníctvom organizačných zložiek. Televízia vo svojom vysielaní musí zohľadňovať potreby nepočujúcich a iných sociálnych menšín. Zákon naďalej neobsahuje úpravu ohľadne rozsahu a periodicity programových relácií vysielaných v jazyku národnostných menšín. Rozhodnúť o týchto otázkach má právomoc vždy aktuálne vedenie televízie. Dodržiavanie ustanovení zákona má právo kontrolovať Rada Slovenskej televízie členov ktorého volí parlament z kandidátov, ktorých nominujú medzi inými aj právnické osoby-nadácie, občianske združenie - reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín. • V žiadnom prípade nemôžeme opomenúť prijatie zákona NR SR č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004. Antidiskriminačný zákon vychádza z dvoch smerníc Európskej únie - smernice, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod, a smernice, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a v zárobkovej činnosti. Predmet úpravy je vyjadrený v § 1 tohto zákona a upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Ústava síce problematiku diskriminácie upravovala, avšak iba na všeobecnej úrovni a chýbali efektívne prostriedky na dôsledné uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Predmetný právny predpis veľmi výstižne definuje koncepty diskriminácie - teda to, čo všetko možno považovať za diskrimináciu. V tejto oblasti ide zákon dokonca nad rámec toho, čo bolo nevyhnutné prijať na základe európskych smerníc. Ďalším pozitívom je, že zásada rovnakého zaobchádzania je definovaná čiastočne aj preventívne - teda ako povinnosť subjektov, ktoré ju musia dodržiavať, robiť také opatrenia, ktorými budú predchádzať diskriminácii. Zákon prináša pre dotknuté osoby možnosť domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdnej žaloby. Umožňuje získať aj právnu pomoc Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré má zo zákona povinnosť spolupracovať pri podávaní takejto žaloby. Vzhľadom na to, že diskriminácia je veľmi citlivá otázka a ťažko sa dokazuje, dochádza v legislatíve, v súlade s európskym právom, k posunutiu dôkazného bremena. Osobe, ktorá sa cíti byť diskriminovaná, stačí preukázať určité skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať, že ide o diskrimináciu, a žalovaná strana potom musí dokázať, že nediskriminovala. Prijatím antidiskriminačného zákona sa otvára priestor aj pre mimovládne organizácie, ktoré môžu účinnejšie intervenovať v oblasti dodržiavania ľudských práv a dokonca aj zastupovať obete diskriminácie v súdnych sporoch. • Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z.z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení novely zákona č. 136/2003 Z.z.- touto novelou sa najmä rozšírili kompetencie Slovenského
