Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
78 Tibor Loran tenčne žijú, sú nositeľkami priezvisk ako najmä Rigo a Bartoš. Tieto rodiny v skutočnosti vytvárajú v celej osade Péro afinitné spoločenstvo. Druhá segregovaná osada sa nachádza v segregovanej časti Krajná cesta - Zlaté Klasy (nachádza sa tesne pred výpadovkou do Dunajskej Stredy) a miestne obyvateľstvo ju pozná ako kolóniu Jama. Obývajú ju iba marginalizované rómske rodiny, ktoré sa hlásia k olašskému subetnickému spoločenstvu. Žijú v nej iba rodiny, ktoré sú nositeľkami priezvisk, a to Lakatoš a Stojka. Ide taktiež o afinitívne spoločenstvo rómskych rodín. Často sa stáva, že tieto dve odlišné rómske spoločenstvá prejavujú proti sebe nevraživosť, až agresivitu, čo u miestneho väčšinového obyvateľstva vyvoláva nepochopenie. Väčšinové obyvateľstvo obidve lokálne rómske spoločenstvá vníma ako jedno zoskupenie a nerobí medzi nimi rozdiely. V obidvoch osadách existuje okolo 278 obydlí, ktoré sú zdevastované. Všetky rodiny medzi sebou komunikujú najmä v rómskom jazyku v príslušnom regionálnom maďarskom nárečí, maďarsky a čiastočne po slovensky. V osadách je vybudovaná kanalizácia, vodovod, pitná voda, elektrina a plyn. Všetky rodiny bývajú v murovaných domoch, ktoré boli postavené v období 70 rokov minulého storočia v rámci odkupovania chatrčí od Rómov. V súčasnosti sú domy v dezolátnom stave a prístupová cesta k nim je z blata. Asfaltová cesta je vybudovaná iba v intravilánovej časti obce. Aj tam, ako v prípade iných osád, aj pred domami sa nachádza množstvo domáceho odpadu a voľne pobehujúcich psov i mačiek. V teplejšom počasí veľký počet dospelých postáva pred domami, fajčí a popíja najlacnejší alkohol (najčastejšie „čuča víno“). Ženy v hlúčikoch postávajú na tzv. chodníkoch a hlasito sa medzi sebou bavia. Podľa vyjadrení nášho informátora, sa často stáva, že ženy sa na ulici z ničoho nič do seba násilne pustia, začnú do seba strkať a muži ich potom musia od seba odťahovať. V obci sa nachádza aj miestna krčma, ktorú najčastejšie navštevujú muži. Často sa stáva, že v deň obdržania dávky v hmotnej núdzi, Rómovia už v ranných hodinách posedávajú pred a v krčme. Problém páchania trestnej činnosti, konzumácie tvrdých drog a prostitúcie neobišiel ani tieto dve osady. Mnohé neplnoleté rómske dievčatá „zabezpečujú finančné prostriedky“ na obživu pre rodiny na cestnej trase do Dunajskej Stredy a Bratislavy. Následkom týchto činností Rómiek stúpa počet osôb šíriacich rôzne nákazlivé choroby. Pred rokom sa v miestnom zdravotníckom stredisku liečilo 7 žien a 9 mužov nakazených kvapavkou a inými pohlavnými chorobami. V dvoch prípadoch boli zaznamenané aj narodenia už syfilitických detí. V posledných komunálnych voľbách bol jeden Róm zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva. Za zamyslenie stojí skutočnosť, že väčšia časť miestneho rómskeho spoločenstva ho nevolila. Taktiež väčšina Rómov je ku komunálnemu dianiu v obci indiferentná. Aj v prípade konania komunálnych, či parlamentných volieb značný počet oprávnených voličov o tieto neprejavuje záujem a ak predsa, tak iba v prípade, ak niektorá z kandidujúcich strán do miestneho zastupiteľstva im tesne pred voľbami poskytne nejaký menší benefit za odovzdané hlasy.
