Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
54 Tibor Loran sociálna, ekonomická, environmentálna, inštitucionálna), odohrávajúci sa na viacerých úrovniach (miestna, regionálna, národná, medzinárodná) a smerujúci prostredníctvom uplatňovania praktických nástrojov a inštitúcií k takému modelu fungovania spoločnosti, ktorý kvalitne uspokojuje materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom rešpektuje hodnoty prírody a neprekračuje medze únosnej zaťažiteľnosti (kapacity) prírody, resp. krajiny a jej zdrojov“. Z vyššie uvedených vymedzení pojmovej kategórie, a to trvalo udržateľného rozvoja vyplýva, že v riešeniach doteraz pretrvávajúcich a prehlbujúcich sa problematík marginalizovanej rómskej populácie by sme mali byť dostatočne predvídaví a schopní vytvoriť také spoločenské podmienky, aby jej demografický vývoj a potenciál ľudského kapitálu boli využiteľné v prospech spoločenských záujmov. Sme toho názoru, že trvalo udržateľný spoločenský rozvoj by mal vytvárať také predpoklady pre vzájomnú konfiguráciu celkového vývoja rómskej populácie a sociálno-ekonomického kapitálu, ktorá zabezpečí žiaducu kvalitu života aj Róma žijúceho v segregovanej osade, mestskom gete, či inom exkludovanom osídlení, adekvátnu jeho primárnym životným potrebám.80 Vzhľadom na to, že Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (ďalej NSTUR SR) v oblastiach kultúrnej, sociálnej, ekonomickej, environmentálnej, inštitucionálnej obsahuje aj cielene a intencionálne taxatívne vymedzené indikátory (s.1-4, príloha č.l). NSTUR SR zahrňuje explicitne i ukazovatele zamerané na zmierňovanie až elimináciu nežiaducich problematík koherentných s ich doterajším nadobúdaním a formovaním potenciálu a potenciálov ľudského kapitálu marginalizovanou rómskou populáciou žijúcou v segregovaných osadách a mestských getách.Uvádzame najmä indikátory týkajúce sa nami tematicky zvoleného zisťovania problematík. Koherentné indikátory Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky uvádzame v plnom znení a vo vlastnej tabuľkovej úprave (tabuľka 15 ). Ďalšími významnými vládnymi dokumentmi, ktoré taxatívne vymedzujú indikátory za účelom monitorovania a zisťovania reálneho stavu v pokroku, alebo v zhoršovaní stavu v sociálnej ochrane a sociálnej inklúzii slovenského obyvateľstva za určité sledované obdobie sú: Potreba - Je stav, keď organizmu, jednotlivcovi alebo skupine niečo chýba - a to z objektívnych dôvodov (ak trpí na nejaký nedostatok) alebo zo subjektívnych dôvodov (ak sa domieva, mu niečo chýba, čiže pociťuje to ako deficit v niečom" (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 345). Teda ide o stav, v ktorom Róm ako jednotlivec, jeho rodina ako skupina, či rómska komunita (môžeme ju vnímať aj ako celé obyvateľstvo obývajúce konkrétnu segregovanú osadu, mestské geto, či iné exkludované osídlenie), považujú niečo za dôležité a nutne potrebné pre ich činnosť, činnosti, či existenciu z aspektu biologického, sociálneho, misijného, andragogického, zdravotníckeho, ekonomického, spoločenského, atď. Z andragogického, sociálneho, misijného a zdravotníckeho hľadiska ako za jednu z výrazných potrieb marginalizovanej rómskej populácie považuje jej žiaduce vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o potrebách vedomostnej spoločnosti a poznatkovo založenej ekonomike. V skutočnosti by malo ísť o komplex procesov, v ktorých Rómovia ako jednotlivci, skupiny, či komunity dostávali príležitosti na realizovanie svojho individuálneho potenciálu a ľudského kapitálu. V ich vzdelanosti vidíme aj podporu udržateľnému rozvoju spoločnosti. V spoločnosti založenej na vedomostiach vnímame súhrnný potenciál vzdelanosti Rómov ako dôležitý faktor pre dosiahnutie environmentálneho a etického uvedomenia si aj spoločenských potrieb, zvyšovanie schopností a spôsobilostí na predovšetkým nimi realizovaných transformačných procesov v ich doterajších preferovaných hodnotách explicitne sa prejavujúcich v ich spoločensky nežiaducich životných stratégiách.
