Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 39 vanie,TM zdravie a stravovanie, avšak súčasne sa tiež stráca pôsobením času a fyzického opotrebovania“. 1/ Glossary of political economy terms: Human capital je pojmová kategória ľudský kapitál obsahovo vymedzená ako „praktické vedomosti, zručnosti a naučené schopnosti* 50 jedinca, ktoré zvyšujú jeho potenciálnu produktivitu a umožňujú mu tak získať príjem výmenou za prácu“ (Johnson, 1996, s. 72). Tak ako P. M. Johnson, tak aj jedna z najvýznamnejších ekonomických organizácií sveta, a to Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD)51 v štúdii Human capital investmen: An international comparison (1998) kultiváciu ľudského kapitálu spája s vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami a charakteristikami52 človeka, ktoré sú relevantné pre jeho ekonomickú aktivitu. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Chicagskej ekonomickej školy i propagácie koncepcie ľudského kapitálu G. S. Becker53 v štúdii Human capital (1993, s.15) v súvislosti s ľudským kapitálom uvádza, že „vyučovanie v škole, počítačový kurz, výdavky na zdravotnú starostlivosť a prednášky o potrebe presnosti a čestnosti sú takisto kapitálom v tom zmysle, že zlepšujú zdroje, zvyšujú zásoby, či pomáhajú človeku vychutnávať literatúru počas väčšiny jeho života. Následné je úplne v súlade s tradičnou definíciou kapitálu, keď vravíme, že výdavky na vzdelávanie,54 tréning,55 zdravotnú starostlivosť a podobne, sú investíciami do kapitálu. Avšak produkujú ľudský, nie fyzický, či finančný kapitál, pretože nemožno oddeliť osobu od jej vedomostí, zručností,56 zdravia, či hodnôt'.57 Zároveň G. S. Berker v uvedenom diele rozlišuje ľudský kapitál podľa toho, aké pracovné činnosti determinujú jeho upotrebiteľnosť u jednotlivca, skupiny, či komunity.58 Na základe toho potom ľudský kapitál segmentuje na: 43 Odborné vzdelávanie a príprava - edukácia, ktorej cieľom by malo byť získanie taxatívne vymedzených odborných vedomostí a zručností pre výkon konkrétnej profesie potrebnej na trhu práce. Prispieva k dosiahnutiu odbornej kvalifikácie uznávanej príslušnými inštitúciami v štáte, v ktorom bola nadobudnutá. Získava sa a prebieha počas prípravy na pracovný život, alebo počas pracovného života jednotlivca. 50 Schopnosti - „individuálne vlastnosti osobnosti, ktoré sú podmienkou pre úspešné vykonávanie jednej alebo viacerých činností (napríklad, psychomotorické schopnosti, atletické, hudobné, tanečné, rétorické, atď.)" (Pardel, Boroš, 1979, s. 513). 51 OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj so sídlom v Paríži. Vznikla v roku 1961. Zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. Slovenská republika sa stala členskou organizáciou OECD v roku 2000. 52 Charakteristiky - „opísanie podstatných znakov dakoho, dačoho" (Šalingová, 1993, s. 358). 53 Nobelova cena za ekonomiku bola Gerymu Stanleymu Beckerovi udelená v roku 1992. 54 Vzdelávanie - „nepretržitý, permanentný a kontinuálny proces, ktorého výsledkom je vzdelanie. Zameranie, obsah a rozsah vzdelávania súvisí so spoločenskú - ekonomickými potrebami, technickými a technicko-kultúrnym rozvojom spoločnosti v určitej historickej etape“ (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 500). 55 Tréning - „cvičenie, školenie. Postup učenia sa s cieľom získať vedomosti, zručnosti alebo postoje, ktoré sú potrebné pre výkon kultúrnej pracovnej činnosti podľa stanovených noriem“ (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 456). 56 Zručnosť - „nadobudnutá informácia, pohotovosť a spôsoby činnosti praktickej povahy, ktoré vie jednotlivec s čo najmenšou námahou vykonávať na základe predchádzajúcej spoločenskej a technickej aktivity" Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 527). 57 Hodnota - „uznávaná kvalita (cena, význam, dôležitosť) hodnotenej skutočnosti (vecí, javov, procesov, ideí, umeleckých a vedeckých diel, štýlu života a i.“ (Hotár, Paška, Perhács, 2000, s. 156). 68 Komunita - „súhrn osôb, ktoré žijú v určitom vymedzenom priestore, v ktorom vykonávajú svoje každodenné aktivity a obvykle tvoria autonómnu jednotku" ( Hartl, 1997, s. 24).
