Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
Ľudský kapitál u marginalizovaných Rómov... 37 > prechodu spoločnosti od industriálnej39 k postindustriálnej40 civilizácie.41 Práve o postindustriálnej civilizácii v súčasnosti hovoríme, že smeruje do vedomostnej42 rozvojovej etapy. Preto túto fázu spoločenského smerovania a rozvoja označujeme aj ako etapu procesného prechodu k vedomostnej spoločnosti, ekvivalentne označovanej aj ako k vedomostnej ekonomike,43 informačnej spoločnosti,44 či učiacej sa spoločnosti.45 46 Udržateľný ekonomický rast, zvyšovanie miery národnej zamestnanosti, zvyšovanie zamestnateľnosti čo najväčšieho počtu občanov v produktívnom veku, rozvoj kľúčových kompetencií, celoživotného vzdelávania a schopností učiť sa v priebehu 39 Industriálna spoločnosť - označovaná aj ako priemyselná spoločnosť. Jej charakteristickým znakom je zavádzanie strojovej techniky do priemyslu, budovanie veľkých montážnych hál s robotníkmi oblečenými v modrých monterkách (modré goliere), budovanie systémov ako masovej výroby, spotreby, vzdelávania, médií, vznik a existencia nukleárnych rodín (je opakom agrárnych rodín), atď. 40 Postindustriálna spoločnosť - označovaná aj ako vedomostná, znalostná, informačná, učiaca sa - vyznačujúca sa preferenciou vedomostnej ekonomiky, efektívnymi ekonomickými službami založenými na intelekte v kontexte žiaduceho rozvoja individuálneho potenciálu u jednotlivca a ľudského kapitálu, skupín, komunít a celého obyvateľstva. Vedomosti sú centrom pridanej hodnoty najmä v odvetviach a službách, ktoré sú náročné na udržanie vysokej tvorby a rozvoj nových poznatkov i vedomosti. Napríklad, jednoznačne v oblastiach ako sú napríklad, médiá, andragogická pedagogika, veda a výskum, práca s ľudskými zdrojmi, architektúra, poradenstvo, bankovníctvo, biotechnológie, softvérové inžinierstvo, atď. 41 Civilizácia - „stupeň rozvoja spoločnosti v daných podmienkach ekonomickú - spoločenskej formácie" (Šalingová, 1993, s. 142). 42 Vedomosti (znalosti, poznatky) - vzdelávaním a samoučením osvojené i naučené abstraktné alebo odborné pojmové kategórie, poučky i vzorce v podobe faktov a vzájomne vzťahových súvislostí medzi nimi. Ako súhrnný komplex sa preukazujú v reálnom poznaní, sociálnych zručnostiach a činnostných prejavoch u jednotlivca, či skupiny. Vedomosti v širšom zmysle slova - „ súbor získaných základných a technických znalostí, spojených so sociálnymi zručnosťami. Je to rovnováha vedomostí získaných formálnym systémom vzdelávania, v rodine, na pracovisku a prostredníctvom rozličných informačných sietí, ktoré z nich robia široký súbor vedomostí, ktorý je schopný prenosu a je najvýhodnejší pre zamestnanie" (Dudová, 2002, s. 21). 43 Vedomostná (znalostná) ekonomika - ekonomika primárne a priamo založená na tvorbe, distribúcii a použití vedomostí a informácií v pracovných činnostiach. Teda informácie a vedomosti ako primárne zdroje tvorby bohatstva nahrádzajú kapitál a energiu. Presne tak, ako pred dvesto rokmi kapitál a energia často nahradili pôdu a s ňou spojenú prácu. Ekonomika - „cieľavedomá praktická hospodárska činnosť. Jej cieľom je výroba, rozdeľovanie, výmena, spotreba materiálových a nemateriálových statkov a uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Ide o časť spoločenského života spätej s ekonomickou činnosťou“ (Novotný, 1999, s. 4). Statky - „všetko, čo uskutočňuje ľudské potreby je statok. Klasifikácia statkov: 1. podlá dostupnosti: a. statok voľný - vyskytuje sa voľne v prírode v relatívne dostatočnom množstve (lesné plody, voda, rastliny a živočíchy), b. ekonomický - vzácny statok, jeho obmedzené množstvo nemôže uspokojiť všetky potreby. 2. podľa formy: a. hmotný, b. nehmotný. 3. podľa účelu: a. výrobný - používa sa vo výrobe, b. spotrebný - bežne sa spotrebúva. 4. podľa vlastníctva: a. súkromný - získala ho jedna osoba a ostatní ho nemôžu voľne používať, b. verejný-- nepatrí len jednému, môžu ho používať aj iní ľudia“ (Novotný, 1999, s, 3). 44 Informačná spoločnosť - jej rozvoj sa stal politickým programom všetkých ekonomík vyspelých štátov a štátnych zoskupení. Napríklad, USA, Európskej únie, OECD. Schválené už politickú - exekutívne dokumenty ako napríklad, „Politika informatizácie spoločnosti v SR“ a „Stratégia informatizácie spoločnosti“ majú celospoločenský charakter. Vízia informačnej spoločnosti a základné princípy prechodu od industriálnej k informačnej spoločnosti boli formulované krajinami G7 a Európskej únie už na prelome rokov 1994 - 1995. Na požiadavku vládnych inštitúcií sa v priebehu posledných rokov pripravujú a uskutočňujú prakticky vo všetkých vyspelých krajinách dlhodobé programy zamerané na masívnu podporu procesu informatizácie spoločnosti opierajúce sa o najnovšie informačno-komunikačné technológie. V rámci Európskej únie sa za prelomový dokument pre budovanie informačnej spoločnosti považuje tzv. Bangemannova správa (Information Society, 1994). Toto viedlo Európsku komisiu k prijatiu iniciatívy eEurópa - informačná spoločnosť pre všetkých" (eEurope - an Information Society for All, Lisabon 2000"). 46 Učiaca sa spoločnosť - „je taká spoločnosť, kde je zabezpečený všeobecný prístup k vzdelávaniu bez akejkoľvek diskriminácie“ (In Prusáková, 2005, s. 93).
