Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
26 Tibor Loran 2005: Asistent učiteľa rómskych žiakov ako komunikátor medzi rómskou rodinou a školou, T. Loran. 2006: Edukácia - rozhodujúci faktor nadobúdania, či formovania ľudského kapitálu, V. Klein, R. Rosinský. 2007: Sociálne znevýhodnené prostredie a edukácia, atď.), či monografie (napríklad: R. Rosinský: 2006: Čhavale romale alebo motivácia rómskych žiakov k učeniu, T. Loran: 2007: Potreby vedomostnej ekonomiky - verzus edukačná paradigma exkludovaných Rómov, T. Loran. 2008: Ľudský kapitál marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a znalostného trhu práce, M. Portík. 2003: Determinanty edukácie rómskych žiakov, atd’.). Aj správy Ministerstva školstva Slovenskej republiky (napríklad, Súčasný stav vo výchove a vzdelávaní rómskych detí a žiakov (2001, 2003) poukazujú na to, že zo strany mnohých škôl, (ale i väčšej časti rómskych rodín) sú reakcie na spoločenské trendy a výzvy minimálne. B. Košová (2006, s. 24-25) v Analýze vzdelávania rómskej minority z hľadiska charakteru školského systému uvádza nasledovné: „Roky sme tvrdili, že náš školský systém svojou uniformitou požiadaviek poskytuje žiakom rovnaké šance vo vzdelávaní. Skutočnosť je však úplne opačná. Jedno z najzávažnejších zistení výskumu PISA 2005 o slovenskej škole je vysoká závislosť výsledkov žiakov od ich sociálno ekonomického zázemia, čo znamená, že slovenský školský systém napriek deklaráciám nezabezpečuje sociálnu rovnosť vo vzdelávaní“. Ďalej v analýze uvádza, že „z hľadiska regiónu je vplyv sociálno-ekonomického zázemia extrémne vysoký v Banskobystrickom kraji, kde je aj vysoký podiel rómskeho obyvateľstva, ktorému pomerne dlhé obdobie nebola vo vzdelávaní poskytovaná nijaká zvláštna kompenzačná podpora. Inak povedané, dvaja slovenskí žiaci z rôznych sociáí no-ekonomických podmienok nemajú v tej istej škole zo vzdelávania rovnaký zisk, nedosiahnu približne podobné schopnosti, základná škola ich vstupné nerovnosti nie je schopná vyrovnať a ich výkonnostné rozdiely v učení pretrvávajú aj po dovŕšení 15. roku veku. To je pre Rómov osobitne ohrozujúce. V demokratických krajinách sú na vzdelávacie systémy kladené dve základné požiadavky: zvyšovanie kvality vzdelávania a jeho spravodlivá distribúcia všetkým podľa ich možností a schopností. Samotná spravodlivosť vo vzdelávaní, alebo inak efektivita systému aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa stále považuje za nutnú podmienku kvality vzdelávania v krajine. Pre riešenie problematík vzdelávania Rómov je podstatné, či je vzdelávací systém:- integrovaný (jednotný), a teda dokáže za určitú dobu aspoň relatívne vyrovnať vstupné nerovnosti vo vedomostiach a schopnostiach žiakov a dať šance všetkým žiakom na dobré vzdelávacie výsledky a profesijné uplatnenie, alebo je- selektívny, a teda pôvodné nerovnosti žiakov na výstupe ešte prehlbuje prostredníctvom vonkajšej diferenciácie do rôznych vzdelávacích prúdov alebo aj prostredníctvom uniformných požiadaviek bez individuality vzdelávacieho procesu“. To, že stav vo výchove a vzdelávaní už môžeme v súčasnosti smelo označiť za krízový s pretrvávaním industriálnych prístupov a postupov k marginalizovanému objektu vzdelávania a nevyhovujúci pre potreby vedomostnej ekonomiky, potvrdzuje aj veľmi vysoký počet Rómov explicitne ocitajúcich sa v stave analfabetizmu a biede spôsobilostí hneď po ukončení povinnej školskej dochádzky (skoro 100%), ale hovoria o tom i vyššie uvedené správy Ministerstva školstva SR. V jednej z nich sa uvádza, že „štatistické údaje MŠ SR ukazujú, že každoročne je približne 15 000 rómskych žiakov neúspešných na základnom stupni vzdelávania. Väčšina týchto ľudí si už nikdy nedokončí základné vzdelanie“ (MŠ SR, 2004, s. 2). Tieto tvrdenia potvrdzujú aj údaje Ústavu informácií a prognóz v školstve, ktorý v štatistických separátoch za školské roky 2002/2003-2005/2006 uvádza, že až „3 062 školopovinných rómskych žiakov
