Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2007 (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Tibor Loran: L'udský kapitál u marginalizovaných Rómov z aspektu edukácie a potrieb znalostného trhu práce
24 Tibor Loran či regionálnej úrovni zrkadlovo odrážajú tie, ktoré sme uviedli v subkapitole 1.1. Na rozdiel od národnej obecnej či regionálnej úrovne, sú viac viditeľné a citeľné so všetkými konzekvenciami. V skutočnosti špecifické znaky marginalizovaných rómskych cieľových skupín sú aj ich špecifickými problémami ako klientov edukatľvno-sociálnej a misijnej práce. Naše identifikovanie charakteristických znakov bolo determinované najmä detailnou znalosťou sídelného rozloženia marginalizovanej rómskej populácie (špecifických cieľových skupín) na území Slovenskej republiky, empíriami a priamej práce s ňou a tiež ich analyticko-komparatívnym zisťovaním. Tab. 6 Najvýraznejšie charakteristické znaky špecifických rómskych cieľových skupín ► Lokálno submiooritné etnické celky - na území jednotlivých osád vo väčšej miere tvoria jednotný etnický subminoritný celok (napríklad, na území príslušnej vidieckej osady žijú buď sami Rómovia hlásiaci sa k rumungro subminorite, alebo len Rómovia hlásiaci sa k olašskej subminorite). ► Rómsky jazyk ako interpersonálny nástroj komunikácie - v príslušnom lokálnoregionálnom dialekte len medzi jednotlivcami vytvárajúcimi špecifickú cieľovú skupinu žijúcu v jednej konkrétnej osade. ► Indiferentný postoj k vlastnej etnicite - väčšia časť členov špecifických cieľových skupín explicitne prejavuje svoj individuálny indiferentný postoj k rómskej etnicite. ► Existenčná segregovanosť - vo väčšej miere jednotlivé subminoritné zoskupenia existujú v extravilánových častiach obcí - v uzatvorených osadách, ktoré sa vyznačujú deficitom štandardnej infraštruktúry v kombinácii s prístupom k civilizačným službám (napríklad, až v 51 vidieckych osadách členovia špecifických cieľových skupín nemajú štandardný prístup k edukačným, sociálnym, misijným, zdravotníckym, poradenským, psychologickým, bankovým, informačným službám). ► Lokálno-regionálna spoločenská retardovanosť - výrazná oproti ostatnej časti populácie žijúcej v obciach. ► Zastávaný spoločenský status v obciach, mestách - najnižší, s negatívnym obrazom, na ktorého transformáciu akoby tieto skupiny rezignovali. ► Deficit novej existenčnej stratégie v 21. storočí - doteraz všetky špecifické cieľové skupiny žijúce v osadách a getách nedokázali vynaložiť potrebné úsilie na to, aby väčšinovej populácii žijúcej v obciach a mestách deklarovali novú stratégiu svojej existencie v 21. storočí. Predpokladáme, že s najväčšou pravdepodobnosťou aj preto väčšinové obyvateľstvo v obciach a mestách ich vníma ako súčasť neúspešnej lokálno-regionálnej etnickej rómskej minority oproti ostatným menšinám žijúcim na ich území (napríklad, maďarskej, českej, rusínskej, nemeckej, atď.). ► Exkludovanosť - z hlavného spoločenského trendového prúdu života v obciach, mestách a aj preto na jeho výzvy tieto skupiny žiaduco nereagujú. Skupiny síce vnímajú, že okolo nich na lokálnej, mestskej, regionálnej úrovni dochádza k spoločenským transformáciám, ale viacmenej ich reakcie sú v kontexte s efektom prizerajúcich sa. ► Nedosiahnuteľnosť vyššieho statusu a benefitov - skupinám, ktoré sú nositeľkami antropologických znakov, ich príslušnosť k etnicko-rómskej lokálno-regionálnej subminorite im neumožňuje dosiahnuť vyšší spoločenský status, či požívať z príslušnosti k nej benefity. ► Deficit štandardnej interpersonálncj komunikácie s väčšinovou populáciou žijúcou v obciach a mestách - stalo sa už obvyklým, že naše špecifické cieľové skupiny mimo hraníc svojich osád a giet, teda so širším okolím (nerómskou populáciou) v obciach a mestách existujú v interpersonálnych konfliktoch, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie ich špecifických existenčných stratégií zameraných na prežitie zo dňa na deň.____________________________________________
