Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
70 Tibor Loran Deskripcia problémových tér. Absencia služieb zamestnanosti pre marginalizovaných dlhodobo nezamestnaných Rómov žijúcich v osadách. Osady a getá sú vo veľkej miere geograficky vzdialené od územných sídiel úradov práce, z ktorých väčšina je umiestnená v okresných mestách. Nie sú vytvárané žiaduce podmienky pre vznik nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných osadových marginalizovaných Rómov. Podobne sa nevytvárajú podmienky na vznik pracovných inkubátorov zameraných na rozvoj pracovných návykov a sociálno-ekonomickej gramotnosti. Neefektľvnosť alebo nízka efektivita doteraz realizovaných rekvalifikačných kurzov smerom k dlhodobo nezamestnaným marginalizovaným Rómom, lebo tieto kurzy vo väčšine nereflektovali potreby trhu práce. Druhé hľadisko reprezentuje civilizačná a ekonomická úroveň regiónov, v ktorých sa územne nachádzajú aj osady a getá. Deskripcia problémových téz: Nezáujem väčšej časti zamestnávateľov zamestnať marginalizovanú rómsku pracovnú silu žijúcu v osade alebo gete. Problematika integrácie osád a get do regiónov, obcí a miest. Riešenie dlhodobej nezamestnanosti marginalizovaných Rómov prostredníctvom iba krátkodobých aktivačných prác pre obec alebo mesto, ktoré neriešia ich stav, ale ho prehlbujú a zakonzervujú. Tretie hľadisko reprezentuje rozsah a veľkosť individuálneho potenciálu marginalizovaných Rómov, ktorý prezentujú a ponúkajú zamestnávateľom na trhu práce. Deskripcia problémových tér. Väčšia časť marginalizovaných Rómov nevníma svoju až celoživotnú nezamestnanosť ako najmä dôsledok dosiahnutia iba základného vzdelania, poprípade učňovského bez maturity. Zamestnávateľom na trhu práce ponúkajú neistotu, čo sa týka schopnosti bezproblémovo sa začleniť do pracovného kolektívu. Problém dlhodobej nezamestnanosti u marginalizovaných Rómov je spojený aj s otázkou uplatňovania si občianskych práv a možností participovať v širšom merľtku na živote v slovenskej spoločnosti. Jordan (1982, s. 201) zdôrazňuje, že „byť nezamestnaným neznamená len nemať zamestnanie, či prácu a z nej plynúce zodpovedajúce životné prostriedky. Znamená to i:- vylúčenie z profesionálneho spoločenstva,- prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu majúceho stigmatický charakter,- vylúčenie z aktívnej časti v odboroch,- vylúčenie z plného občianstva“. Dahrendorf v diele The Modern Social Conflict (1990, s. 48) uvádza, že „moderné spoločnosti sú spoločnosťami práce, vybudovanými okolo pracovnej etiky a profesionálnej práce. V tejto kultúre je so zamestnaním spájané zaradenie človeka do spoločenského poriadku a zamestnanie je kľúčom k životným šanciam i zdrojom identity a sebavedomia človeka“. Nízka úroveň mobility za prácou. Deskripcia súčasného stavu: Nízka úroveň územnej mobility za prácou sa vyznačuje systematicky klesajúcim trendom vývoja a v súčasnosti osciluje na extrémne nízkych hodnotách. Celkový objem vnútornej migrácie dosiahol v roku 2005 úroveň 76 898 osôb (Slovstat), čo pred
