Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
56 Tibor Loran platiť najviac a nie tým, ktorkich najviac potrebujú. Preto sa môže napríklad stať, že mačka bohatého človeka dostane mlieko, ktoré by potrebovalo dieťa chudobného človeka na zabezpečenie racionálnej výživy. Trhový mechanizmus teda plodí zároveň i veľkú sociálnu nerovnosť“ (Lisý, 2003, s. 383). S trhovou ekonomikou je úzko previazaný aj trh práce. Vnímame ho ako miesto, na ktorom sa stretáva ponuka práce s dopytom po práci, čoho výsledkom je potom vyjednaná a dohodnutá cena práce - mzda. Trh práce nie je klasickým trhom tovaru s voľnou súťažou, ale trhom regulovaným sociálnymi inštitúciami, morálnymi štandardmi, normami, zvykmi a očakávaniami. V mnohých odborných literatúrach sa stretávame s rozličnou segmentáciou jednotlivých modelov trhu práce (napríklad, dokonalý, primárny, sekundárny, neoklasický, prirodzený, inštitucionálny, riadený, duálny atď.). V centre našej pozornosti je sekundárny trh práce, pretože jedna zo sociálnych kategórií, a tou sú exkludovanľ Rómovia žijúci v osadách, sa vo väčšej či menšej miere pohybuje práve v tomto pre nich vymedzenom priestore. Autori teórie duálneho trhu práce P. B. Doeringer a M. J. Piore v Internal Labor Markets and Manpower Analysis (1971, s. 72) segmentujú trh práce na primárny a sekundárny. My ich jednotlivé pozitíva a negatíva prispôsobujeme na naše národné podmienky a uvádzame vo vlastnej štylistickej úprave.- Primárny trh práce - na tomto trhu práce sa sústreďujú „lepšie a výhodnejšie pracovné príležitosti“, ktoré zabezpečujú relatívne dobrú mesačnú mzdu, výhodnejšie pracovné podmienky, vyššiu statusovú prestíž, viac príležitostí, dobré možnosti profesionálneho a kariérneho rastu. Na tomto trhu práce je pomerne nízka fluktuácia zamestnancov. Koncentrujú sa tu ľudia, ktorí disponujú so žiaduco štruktúrovaným individuálnym (ľudským) potenciálom (disponujú vyššou kvalifikáciou, skúsenosťami a praxou).- Sekundárny trh práce - je charakterizovaný tým, že ponúka pracovné miesta nižšieho statusu, menšie mzdové ohodnotenie, bez významného kariérneho rastu a nestabilné pracovné príležitosti. Koncentrujú sa tu ľudia s nízkym stupňom vzdelania, kvalifikáciou nevyhovujúcim rozsahom individuálneho ľudského potenciálu. Vzhľadom na to, že sa tu na pracovných miestach vyskytuje častejšia výmena zamestnancov, výhodou je, že uchádzač o zamestnanie môže ľahšie získať pracovné miesto ako na primárnom trhu. Aj z toho dôvodu, niektoré sociálne kategórie ľudí (najmä nekvalifikovaní, málo vzdelaní, patriaci k etnickým minoritám, telesne postihnutí, starší atď.) pohybujúce sa v tomto priestore sú častejšie a rôzne dlho nezamestnaní. Z andragogického hľadiska za veľmi nevyhovujúcu považujeme tú skutočnosť, že na tomto trhu práce sa vo väčšej miere pre ľudí nevyskytujú príležitosti na získanie či nadobúdanie alebo rozvoj žiaducich kvalifikácií, čoho následkom je pre nich nemožnosť uplatniť sa na primárnom trhu práce. N. Fligstein a R.M. Fernandez (1998, s. 5 - 28) už v roku 1998 upozorňovali, že väčšia časť zamestnávateľov do zoznamu uchádzačov o prácu zaraďuje ľudí v takom poradí, v akom na nich na prvý dojem zapôsobili a tiež podľa ich potenciálneho prínosu pre firmu (teória fronty). Podľa Mareša (1998. s. 60) „existuje pre to dvojaké vysvetlenie: charakteristiky uchádzačov na jednej strane a na druhej strane ich diskriminácia. Menšia mzda za prácu, je dôsledok ich slobodného rozhodnutia neinvestovať do svojho ľudského kapitálu (vzdelania a kvalifikácie). A priori, marginalizovaní na
