Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 49 dotknutých osôb v chatrčiach. Sú spravidla jednoizbové, postavené z dreva, hliny alebo plechu a ich strechy sú pozakrývané rôznymi druhmi igelitov. Väčšina z nich nemá okná a dvere do nich sú z rýchlo sa rozpadajúceho dreva. Interiér chatrčí je veľmi jednoduchý a z hygienických dôvodov na bývanie nevyhovujúci. Podlaha v nich je z podupanej hliny alebo dosiek. V rohu miestnosti sa obyčajne nachádzajú staré kachle na tuhé palivo. Miestnosť je vetrateľná iba cez dvere. Jediným kusom nábytku v chatrči je obvykle stará široká posteľ, na ktorej spia rodičia a ich najmenšie deti. Staršie deti a dospelí spia na zemi - slame, špinavých dekách alebo handrách. Detský kútik, knižky, hračky alebo iné civilizačné predmety sa v miestnosti nenachádzajú. Mnohé rodiny bývajúce v chatrčiach nemajú vysporiadané vlastnícke vzťahy k pôde, čo vyvoláva problémy pri legalizácii rozvoja týchto obytných zón. Rómske rodiny žijúce v segregovaných mestských getách (napríklad najznámejšie sú getá v Košiciach, v mestskej časti Luník IX a v Rimavskej Sobote, časti Dúžavská cesta, známa aj ako Čierna štvrť. V getách ide i o panelákovú výstavbu - predtým štátnych, dnes mestských nájomných bytov, ktoré sú zväčša vnútorne i zvonku zdevastované. Neustálym sťahovaním neplatičov z iných mestských častí do getových priestorov sa preto vytvorili sociálne getové zóny, ktoré taktiež zabraňujú osobám v možnostiach začleniť sa. Okolie týchto zón je taktiež rôznym odpadom znečisťované, takže spôsob života rodín žijúcich v nich je väčšinou totožný so spôsobom života rodín žijúcich v segregovaných osadách. Vo všetkých typoch rómskych osád sa vyskytuje priestorový problém. Obvykle miestnosť chatrče obýva 10 - 15 osôb. Na jedného obyvateľa pripadá priemerne 1 m2, v mnohých prípadoch len 0,6 m2 (napríklad v obci Bystrany sme zistili, že v časti osady jednu chatrč obýva až 24 osôb. Jednou z obyvateliek je aj 62-ročná žena, matka dvadsiatich dvoch detí a zároveň je stará mama tridsiatich troch vnúčat). Vzhľadom na priestorové problémy chatrčí sa maloleté deti sa nezriedka stávajú svedkami neprístojných hádok dospelých, ich pijatík, kartárstva, sexuálnych stykov, bitiek, vulgarizmov atď. V poslednom čase problém konzuniu tvrdých drog a inhalovania rôznych prchavých látok neobišiel ani osady či getá. Prostredníctvom užívania rôznych chemických látok vo veľkom vyhľadávajú únik z reality dospelí i deti. Napríklad, navštívili sme osadu Habeš, ktorá sa nachádza v obci Sečovce (okres Trebišov). Žije v nej približne 1 200 Rómov. Deväťdesiat percent obyvateľov osady v našej prítomnosti buď inhalovalo prchavé látky alebo boli opití. Silným a smutným zážitkom bol pre nás pohľad na sedemdesiatpäťročnú ženu, starú mamu a jej päťročného vnuka, ktorí spolu pod vplyvom toulénu ležali v blate. Exklúzia, marginalizácia a rizikové prostredie vytvárajú a prehlbujú sociálny a výchovný deficit u obyvateľov osád a get. Obidva fenomény vo vzájomnej prepojenosti negatívne ovplyvňujú nadobúdanie a rozvíjanie individuálneho ľudského potenciálu, čoho následkom je ich školská a spoločenská neúspešnosť. Podľa Lorana - Bjelovej (1997, s. 35) za základné hendikepy, ktoré primárne vyvolávajú u exkludovaných Rómov uvedené skutočnosti, môžeme považovať sociálny, výchovný, kultúrno-rasový a lingvistický hendikep. Ich pôvod, vplyv a možnosti zmierňovania uvádzame v tabuľke 17. Exklúzia vo všetkých jej možných dimenziách (sociálno-ekonomickej, demografickej, civilizačno-infraštruktúrnej, samosprávno-organizačnej, etnicko-kultúrnej) má nepochybne negatívne dôsledky na celé komunity žijúce v osadách a na menšinu ako takú. Jedným z najciteľnejších a najviditeľnejších dôsledkov vylúčenia je ich životná existencia v stave absolútnej chudoby. Práve tá spôsobuje u Rómov ich orientáciu iba
