Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
40 Tibor Loran mentálne retardovaných. Pre doplnenie obrazu o počtoch rómskych detí v týchto špeciálnych základných školách nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky ešte uvádzame, že v školskom roku 2001/ 2002 tieto školy navštevovalo „18 437 rómskych detí“ (Problematika rómskych žiakov v špeciálnych základných školách, príloha č. 11, MŠ SR, 2003, s. 2) a v školskom roku 2002/2003 to bolo „18 431" detí. Prednedávnom som sa skontaktoval s rómskymi rodičmi, žijúcimi v segregovanej v osade Jegeneš, obec Tomášikovo. Informovali ma, prečo ich maloleté deti navštevujú štátnu špeciálnu základnú školu pre mentálne retardovaných. Dvadsaťpäťročná matka troch detí vysvetľovala: „Ja som veľmi chcela, aby môj chlapec chodil do normálnej základnej školy, veď on neni dilino. Sú tu dve základné školy, jedna je osobitná. Išla som za riaditeľkou normálnej školy kvôli zápisu môjho chlapca a ona mi povedala, že u nich sa za školu musí platiť, aby som zapísala syna do osobitnej školy hneď tam naproti. Tam vraj nebudem platiť za nič, je všetko zadarmo. Viete pánko, ja a môj Dežo sme nezamestnaní a nemôžeme platiť za školu“. Iná žena z tejto skupiny mi rozprávala, že jej jedenásťročné dievča chodí do osobitnej školy preto, lebo „riaditeľka normálnej školy ju nechcela. Vraj zapáchala a spolužiaci ju odmietali. Mala samé jednotky a dvojky“. Problematika dlhodobej extrémne vysokej frekvencie rómskych „osadových detí“ a mládeže v školách či zariadeniach „psychopedického typu na Slovensku je stála a permanentná. Tento problém sa síce sleduje, skúma aj rieši, no napriek tomu naďalej trvá. Pri selekcii a zaraďovaní rómskych detí a mládeže do špeciálnych škôl je evidentne vysoká chybovosť už v prístupe k tomuto procesu, vo vlastnom procese a napokon vo výsledkoch a záveroch procesu selekcie a zaraďovania. Preceňujú alebo podceňujú sa činitele formovania osobnosti - dedičnosť, prostredie a výchova. Dieťa rómskeho rodiča, absolventa špeciálnej základnej školy, sa často považuje a priori za potenciálneho adepta špeciálnej základnej školy a pri rozhodovaní býva táto skutočnosť priťažujúcou či rozhodujúcou. Ak má dieťa v ŠZŠ aj súrodencov, je rozhodnutie o jeho zaradení do ŠZŠ ešte jednoznačnejšie. A tak sa vystriedajú v niektorých týchto školách v priebehu rokov celé generácie rómskych rodín. Vzniká tak bludný kruh: počet Rómov v ŠZŠ sa zvyšuje a ich deti budú v budúcnosti nadhodnotením dedičnosti automaticky považované za potenciálnych žiakov základnej školy pre retardovaných. Precenenie vplyvu prostredia významne determinuje rozhodnutia o rómskych deťoch. Súčasne sa nedoceňuje prostredie školy, zariadenia na výchovu mimo vyučovania, v efektívnosti výchovy a vyučovania rómskych žiakov. Mnohí učitelia základných škôl už po prvých pedagogických neúspechoch rezignujú a usilujú sa čo najrýchlejšie preradiť žiaka do špeciálnej základnej školy. Takéto preradenie je pre učiteľa a pre základnú školu najjednoduchším prenosom zodpovednosti výchovy rómskych detí na inú štátnu inštitúciu“ (Šaško, 2002, s. 669). „Kým sa nerómske deti dostávajú do osobitných škôl pre skutočnú mentálnu retardáciu, rómske deti často pre obvyklú príčinu - nedostatočne intelektuálne stimulujúce rodinné prostredie. Ich inteligencia býva inak štruktúrovaná, nie je však defektná“ (Fľzeľ, 2000, s. 92). S neustále sa zvyšujúcim počtom rómskych žiakov v štátnych špeciálnych základných školách pre mentálne retardovaných súvisí aj zvyšovanie počtu takých škôl na národnej úrovni. V tabuľke 13 uvádzame vývoj počtu špeciálnych základných škôl pre mentálne retardovaných za obdobie školských rokov 1990/1991 - 1992/1993 a 2005/2006.
