Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
32 Tibor Loran možné identifikovať viacero skutočností, ktoré spoluvytvárajú ich marginalizované postavenie na trhu práce. Ide o tieto skutočnosti:- „Neustále klesajúca vzdelanostná a kvalifikačná úroveň.- Prítomnosť skrytej diskriminácie voči rómskemu národu zo strany majority, respektíve zamestnávateľov (povesť nespoľahlivých pracovníkov, bez pracovnej morálky, disciplíny a motivácie). Podľa teórie radu sú Rómovia vždy poslední v pomyslenom rade záujemcov o zamestnanie u zamestnávateľov, ktorí sa v súčasnosti riadia výlučne princípmi trhu.- Nízky status bývania, životných podmienok a nevyhovujúci zdravotný stav. Rómske príbytky, okrem toho, že sú preľudnené, sú často po hygienickej stránke absolútne nevyhovujúce a ich sanitárne vybavenie je rovnako nepostačujúce. To výraznou mierou vplýva na zdravotný stav obyvateľov takýchto príbytkov.- Trvalo vysoká miera (dlhodobej) nezamestnanosti a s tým súvisiaca devastácia ľudského kapitálu i strata pracovných návykov“. Priestorové vylúčenie Evidentným sprievodným javom sociálnej exklúzie a chudoby je priestorové vylúčenie. Prejavuje sa koncentráciou vylúčených osôb a sociálnych skupín v určitých geografických priestoroch. V prípade marginalizovaných Rómov spočíva priestorové vylúčenie v ich žití v segregovaných osadách a mestských getách, čo je doprevádzané dvojnásobnou marginalizáciou. „Tá je u nich sprevádzaná efektom znásobenej závislosti, a to tak materiálnej,ako aj sociálnej“ (Radičová, 2001, s. 77). Geograficky aj sociálne izolované územia obývané marginalizovanými Rómami môžeme vidieť nielen v rurálnom, ale aj v urbárnom prostredí. Máme na mysli mestské getá - štvrte miest, ulice (napríklad Mestská časť Košice - Luník IX, Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote, známa aj ako Čierne mesto atď.). Tieto segregované časti miest či obcí, ktoré sa nachádzajú v ich extravilánových častiach, sú veľkou časťou dominantnej populácie považované za patologické. Ľudia z nich majú strach a snažia sa im vyhýbať. Priestorovo vylúčené rómske osídlenia v Slovenskej republike ku dňu 31. 12. 2006 uvádzame v tabuľke 5. Všetky uvedené osídlenia navyše charakterizuje aj vylúčenie ich obyvateľov z prístupu ku komunálnym sieťam a verejným službám. V týchto geograficky izolovaných osadách obvykle neexistujú verejné služby - potraviny či iný obchod, predškolské alebo školské zariadenia (tabuľky 6, 7, 8), zdravotná starostlivosť, poštové služby atď. Zároveň neexistuje prístup k elektrine, vode, kanalizácii, k vyhovujúcim cestným komunikáciám, nerobí sa zber komunálneho odpadu.
