Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
28 Tibor Loran podporou udržateľného ekonomického rastu a vzájomne sa doplňujúcich väzieb medzi politikou hospodárskou, sociálnou a politikou zamestnanosti. Práve preto sa zvyšuje záujem Európskej únie ako takej a jej jednotlivých členských krajín o to, aby reálne dochádzalo k predchádzaniu, resp. znižovaniu dôsledkov exklúzie. To znamená marginalizovanému statusu významnej časti populácie. „Vylúčenie je totiž obojstranne nechcený proces, pretože okrem nerovnosti v možnosti uplatňovať všetky občianske, politické a sociálne práva vedie aj k sociálnemu napätiu a z neho plynúcim sociálnym rizikám. Môže totiž hroziť kolaps sociálnej solidarity a súdržnosti, a preto je snaha o integrovanie vylúčených jednotlivcov, či skupín nevyhnutná“ (Atkinson, 2000, s. 43). V tejto súvislosti je však potrebné venovať až mimoriadnu pozornosť najmä tým, ktorí sú už exkludovanými a v rámci sociálnej prevencie aj osobám ohrozovaným vylúčením a chudobou. Deskripcia národného diskurzného inkluzívneho trendu Vývojové trendy koherentné s globalizáciou, ekonomickou internacionalizáciou, transformáciou systému sociálnej ochrany a zároveň prebiehajúce hlboké štrukturálne reformy v širších dimenziách sa ako procesy významnou mierou podieľali na vytváraní podmienok pre vznik novej sociálnej stratifikácie8 slovenského obyvateľstva (úplne odlišnej od tej, ktorá existovala pred rokom 1989). Následky uvedených procesov sa ukazujú v diferencovanej podobe, najmä v sociálnej a ekonomickej situácii občanov. Odrazom tejto diferenciácie je, obrazne povedané, otvorenie nožníc, ktoré umožnilo „na jednej strane existenciu politicko-ekonomických elít, uzatvorených voči zvyšku spoločnosti. Avšak na druhej strane vzniklo oveľa viac početnejších skupín, vnímaných ako najnižšie spoločenské triedy, skladajúce sa z ľudí odkázaných na starostlivosť štátu a charitu. Alebo dokonca jednotlivcov, či sociálnych kategórií, ktorí sa nachádzajú akoby mimo stratifikačného systému spoločnosti a sú vylúčení z možností participovať na chode spoločnosti aspoň na minimálne akceptovanej úrovni" (Džambazovič, Jurásková, 2002, s. 527). Toto nežiaduce stratifikovanie obyvateľstva sprevádzané nerovnosťou príležitostí viedlo už v rannom transformačnom období (po roku 1989) ako následok aj k vzniku chudoby9, s ktorou sme predtým v jej negatívnej podobe nemali osobné skúsenosti. Väčšina ľudí si skoro nevedela predstaviť, ako môže chudoba ovplyvňovať ich kvalitu života. Poznali sme síce predtým chudobu v jej starej demografickej podobe, no nie v takých jej dimenziách a charakteristikách, ako už dnes. Túto kvalitatívnu zmenu prechodu od starej k novej chudobe opisujú známi českí sociológovia I. Možný - P. Mareš v štúdii Institucionalizace chudoby v Čechách (1994) a P. Mareš ešte v Sociológii 8 Podľa Mareša (1999. s. 23) ide o „systém vzorov a sociálnych vzťahov, pričom jeho jadrom sú koncepty sociálnych rolí a sociálnych pozícií, ktoré rozvinuli Lintonem, Parsonsem a Merton. Z toho pohľadu je sociálna štruktúra spoločnosti špecifikovaná ako 1. súbor organizovaných sociálnych rolí a pozícií, 2. súbor inštitucionalizovaných vzťahov medzi pármi rolí a medzi širšími subsystémami rolí, 3. zloženie populácie s ohľadom na sociálne role a ich subsystémy". 9 V roku 1984 Rada Európy definovala chudobu ako pojem, pod ktorým rozumieme: „Chudoba označuje osoby, rodiny, alebo skupiny osôb, ktorých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje sú natoľko obmedzené, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného spôsobu života v štátoch, v ktorých tieto osoby žijú" (Správa o miléniových rozvojových cieľoch za Slovenskú republiku, 2004, s, 12). Okrem tejto uvedenej definície chudoby existuje ešte niekoľko definícií tohto pojmu. Napríklad, ide o preskriptívne definície, ktoré sa týkajú vymedzenia charakteristík chudobných, prostredníctvom expertných odhadov. Patria k nim rôzne spotrebné koše, garantované minimálne príjmy a rôzne vymedzené životné minimá. Konsenzuálne definície sú založené na konsenze celej spoločnosti o tom, koho možno za chudobného považovať a koho nie. Takto definovaná chudoba však naráža na rozpor medzi tým, aký minimálny pri-
