Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 25 K vyššie uvedenému ešte konštatujeme, že vylúčenie z jednej integračnej zložky vo väčšine prípadov znamená vylúčenie z ďalších. Napríklad, osoby, ktoré stratia status na oficiálnom trhu práce, sa stretávajú aj s materiálnou chudobou ako samozrejmosťou. Tá výrazne ovplyvňuje ich životnú úroveň, ktorá sa následne u nich odráža v kvalite života. „Sú vylúčení a vylučovaní z konzumných aktivít, respektíve majú obmedzenú možnosť spotrebiteľskej voľby, postupne strácajú možnosť na štandardnej úrovni participovať na sociálnom či politickom živote. Tým sa oslabujú ich sociálne väzby, čo v mnohých prípadoch môže vyústiť až do narušenia identity“ (Atkinson, 1998, s. 3). V konečnom dôsledku to spôsobuje, že dochádza „k ich výraznému oddeleniu od obvyklého životného štýlu dostupného bežnej populácii v danom čase na danom území“ (Mareš, 2000, s. 287). Všetky osoby alebo skupiny postihnuté týmito negatívami zostávajú dlhodobo až celoživotné v chudobe, sociálnej a kultúrnej izolácii, ktorá je u nich obvykle zdvojnásobovaná a konzervovaná ešte aj ich priestorovou vylúčenosťou. Môžeme teda konštatovať, že v najširšom zmysle slova sú predmetom sociálnej exklúzie všetky osoby, skupiny, ktoré sa líšia od štandardov hlavného prúdu spoločnosti. Deskripcia európskeho diskurzného inkluzívneho trendu Problematika sociálnej exklúzie, chudoby a biedy v širších sociálno-ekonomických dimenziách sa stala prioritnou agendou aj Európskej únie opätovne, najmä od obdobia, keď si Európska komisia prostredníctvom Lisabonskej stratégie (2000) vytýčila cieľ, ktorým je pretransformovať industriálnu spoločnosť na inkluzívnu, založenú na vedomostiach, ktorá preferuje u občanov nadobúdanie vysokého stupňa individuálneho potenciálu. Predpokladá sa, že práve inkluzívna spoločnosť a inkuzívny trh práce, ako dve významné súčasti nového európskeho sociálneho modelu, napomôžu zvýšiť zamestnanosť, posilniť kohéziu, modernizovať a zefektívniť celý sociálny model. V centre pozornosti týchto transformácií by malo byť ich nasmerovanie v prospech občana, ktorý by mal byť spôsobilý využívať ich možnosti, ale plniť si aj svoje povinnosti. Ide o model vytvárajúci podmienky vo všetkých krajinách eurozóny na to, aby každý občan dostával žiaduce príležitosti na využívanie vzdelávacích, sociálnych, zdravotníckych, poradenských, právnych a iných služieb. V kontexte s tým aj prístup k možnostiam využívať informačno-komunikačné technológie, napomáhajúce zvyšovať potenciál aj u marginalizovaných jednotlivcov. Vo všeobecnosti v týchto procesoch ide o podporu inklúzie exkludovaných osôb v oblastiach, ako sú trh práce, sociálna ochrana, vzdelávanie, bývanie, verejné služby a dane. To všetko dosiahnuť najmä prostredníctvom 7 7 V roku 2001 Európska komisia v Gôteborku prijala aj Otvorenú metódu koordinácie v otázkach chudoby a sociálnej exklúzie (OMC) a zároveň vyzvala všetky prístupové krajiny, aby ciele Spoločenstva v predmetnej oblasti zapracovali do národných politík a v tomto kontexte aj vypracovali vlastné akčné plány sociálnej inklúzie. Medzi kľúčové oblasti OMC patria: Spoločné ciele, ktoré boli prijaté v rámci Lisabonskej stratégie. Spoločné indikátory na meranie chudoby a sociálnej exklúzie, aby bolo možné monitorovať pokrok v prijatých opatreniach a porovnávať dobré skúsenosti. Národné akčné plány boja proti chudobe a sociálnej exklúzii, v ktorých sa spoločné ciele implementujú do národných politických opatrení zachytávajúc národné špecifiká v systéme sociálnej ochrany a sociálnej politiky. Spoločné správy o inklúzii, vypracované na základe NAP. obsahujúce odporúčania pre členské štáty a európske inštitúcie do budúcnosti. Komunitárny akčný program na podporu kooperácie medzi členskými štátmi v boji proti sociálnej exklúzii.
