Lelkes Gábor - Tóth Károly (szerk.): Nemzeti és etnikai kisebbségek Szlovákiában 2006 (Somorja-Dunaszerdahely, 2007)
A tudásalapú gazdaság szükségletei és a társadalmilag kirekesztett romák oktatás paradigmái
Potreby vedomostnej ekonomiky 23 V tejto časti práce sa pokúsime identifikovať znaky nami vybranej špecifickej cieľovej skupiny žijúcej na celom území nášho štátu. Predpokladáme, že práve tieto identifikované znaky by mohli edukátorom dospelých poslúžiť ako podklad pre žiaduce definovanie vzdelávacích potrieb exkludovaných Rómov (tabuľka 3). Podotýkame, že pri identifikovaní spoločných znakov špecifickej cieľovej skupiny sme znak veku a znak pohlavia nesledovali. Aj obidva tieto znaky by mali sledovať edukátori počas tvorby a samotnej realizácie vzdelávacích projektov pre konkrétne exkludované osoby žijúce v konkrétnych marginalizovaných rómskych osadách alebo getách. Tab. 3 Náčrt znakov špecifickej cieľovej skupiny - exkludovaných Rómov Znaky špecifickej cieľovej skupiny -- exkludovaných Rómov • Zastávame najnižšieho spoločenského statusu s negatívnym obrazom, ktorý sa nesnaží vlastnými silami transformovať._________ • Existencia v exkludovanej podobe a jej každodenný život sa odohráva v nerovnostiach označovaných aj ako „par excellence" (nerovnosť príjmu, vzdelávania, poberania dávok v hmotnej núdzi, kultúrnosti, bohatstva, moci, v schopnostiach atcf.).___________ • Je bez vlastnej stratégie pozitívnej transformácie._______________________________________________________________________ » Neprejavuje, ako iné jazykové menšiny, záujem o napĺňame ústavných práv do jej reálneho života.____________________________ • Neparticipuje na správe veď verejných, neplatí dane obci. mestu a väčšia časť Rómov nie je vlastníkmi pozemkov, na ktorých má postavené chatrče alebo iné príbytky.______________________________________________________________________________ • Nemá bežnú interakciu s ostatným obyvateľstvom a okolie osád vníma ako nepriateľské, pretože ich nechápe a neprijíma._______ • Existuje bez vlastných uznávaných autorít._____________________________________________________________________________ « Stigmatizovanost.__________________________________________________________________________________________________ • Život v biede a komunite s vlastnými uznávanými hodnotami a vzorcami socializácie. Mladšie generácie si reťazovité -automaticky osvojujú správanie a konanie starších,_____________________________________________________________________ ■ Preferovanie krátkodobých pasívnych životných stratégii, cielených len na saturáciu biologicko-sociálnych najnutnejších potrieb. • Celoživotná nezamestnanosť.________________________________________________________________________________________ • Celoživotná závislosť na poberaní dávok v hmotnej núdzi (zastávame statusu klienta sociálnej exekutívy).______________________ • Dosiahnutie najvyššieho stupňa vzdelania základného, vrátane nedokončeného, a aj to vo väčšine absolvovaného na špeciálnych základných školách pre mentálne retardovaných (ľudský kapitál na najnižšej možnej úrovni, nevyužiteľný na oficiálnom trhu práce). » Vykazovanie štvornásobnej pôrodnosti oproti majoritnej populácii._________________________________________________________ 2.1.1. Stratégie inklúzie Rómov - východiská a súčasný stav rozpracovania problematiky Problematika sociálnej nerovnosti, úsilie o identifikovanie jej príčin a dôsledkov pre ľudí i spoločnosť, diferencované prejavy v sociálnej realite sa už stali záležitosťami, ktoré tvoria centrálnu tému diskusií európskych i národných politikov, ale tiež odbornej verejnosti. Už v roku 1995 jeden z najvýznamnejších odborníkov v oblasti sociálnych systémov v Európe G. Room vo svojom diele Poverty and Social Exclusion: The New European Agenda for Policy (s. 1-9) konštatuje, že 70. a 80. roky 20. storočia sa v spoločnosti nástojčivo vyznačovali prejavovaním záujmu o problematiku chudoby, ľudských práv a občianstva ako takého. Od začiatku deväťdesiatych rokov dochádza k obnoveniu tohto záujmu o problematiku chudoby, ale už viac v kontexte s dodržiavaním ľudských a občianskych práv a sociálnej inklúzie. Možno konštatovať, že aj v európskej sociálnej diskusii o chudobe a vylúčenosti sa koncepcia sociálnej exklúzie stala dominantnou paradigmou. Dominantnou sa javí snaha včas a preventívne zachytiť premeny charakteru, nových črt chudoby a exklúzie. Tieto snahy chápeme tak, že v nich by nemalo ísť o redukovanie chudoby len na najčastejšie využívanú - monetárnu (nedostatok v príjmoch), či spotrebnú dimenziu (nedostatok v spotrebe). Preferovaný je prenos dôrazu od finančného handicapu na jeho multidimenzionálnu povahu, čiže identifikovanie rôznych dôsledkov vyvolaných chudobou a exklúziou. Abrahamson (1995, s. 124 - 125) i Atkinson (2000, s. 57) sa zhodujú v názore, že sociálna exklúzia najmä:
